Ilustračný obrázok: Pixabay
Áno, mám na mysli pána Zelenského, ktoré koniec začal práve v ten moment, keď bol vybraný mocenskými elitami na post prezidenta Ukrajiny.
Na Ukrajine sa zopakoval rovnaký scenár, aký bol použitý na Slovensku pri voľbe bývalého prezidenta Kisku, Zvolenie Kisku za prezidenta sa veľmi nápadne podobalo príbehu z filmu „Kandidát“, natočeného podľa rovnomennej knihy autorov M. Hečka a M. Havrana.
Najskôr bola vytvorená masívna mediálna kampaň, pretože uznajte sami, kariéra lacného zabávača a „pianistu“, nebola pre obecenstvo – voličov veľmi presvedčivá. Preto bola pre budúceho prezidentského kandidáta vytvorená rola „Sluhu národa“. Nuž a tak „Vovka“ uveril sám v seba, vo svoju výnimočnosť a zhostil sa svojej životnej hereckej roly „prezidenta Ukrajiny“. Na politickej scéne sa objavila bizarná postavička, chodiaca v zelenom polovojenskom oblečení, ktorá sa stala symbolom znovuzrodenia fašizmu a nacistickej ideológie.
Žiaľ, Vovka si tak ako mnoho iných, ktorí sa postupne prepracovali do úlohy diktátora neuvedomil, že ho tí, ktorí mu zabezpečili jeho životnú rolu, v skutočnosti hneď na začiatku obetovali na oltári svojich mocenských a chamtivých chúťok a ambícií. Nielenže uveril v sám seba a vo svoje výnimočné schopnosti, ale uveril aj tým, ktorí mu tvrdili, že môže obetovať vlastný národ a štát za ich záujmy.
Nuž história sa opakuje a príbeh bizarnej zelenej postavičky veľmi pripomína príbehy iných postavičiek, Hitlera a Mussoliniho, ktorí mali takisto svojich zákulisných mecenášov túžiacich po nerastnom bohatstve Ruska a následne Sovietského zväzu. Pretože druhá svetová vojna bola iba pokračovaním tej prvej v ktorej išlo tiež hlavne o zdroje a rozdelenie mocenského vplyvu nad územím Ruska. Nemci mali záujem o všetko… Kým Angličania mali záujem o územia s „kaukazskou ropou a chceli kontrolovať Pobaltie“, Francúzi naopak mali záujem o „donecké uhlie a železnú rudu a možnosť kontrolovať Krym“.
Preto už 23. decembra 1917, ihneď po prvom zasadnutí predbežnej brest-litovskej mierovej konferencie, predstavitelia Francúzska a Veľkej Británie uzavreli v Paríži tajnú dohodu o rozdelení sovietskeho Ruska, v ktorej si určili pásma francúzskeho a anglického vplyvu.
Súčasný vojnový konflikt na Ukrajine, ktorému sa dalo viackrát predísť je iba ďalším pokračovaním týchto dvoch svetových vojen a snahou ovládnuť strategické zdroje, ktoré sa Západu a USA veľmi rýchlo míňajú kvôli nehospodárnemu a nekontrolovateľnému konzumnému životnému štýlu celej „vyspelej západnej spoločnosti“.
A práve preto bola po skončení Studenej vojny a ovládnutí bývalých postsocialistických štátov vytvorená nová generácia servilných politických poskokov a sluhov, bizarných politických postavičiek, ktoré veria vo svoju výnimočnosť a sú schopní kvôli mocenským záujmom svojich mecenášov obetovať životy nevinných ľudí, národov a celých štátov.
To, ako vyzerá ich vládnutie vidieť v celom „vyspelom západnom svete“. USA sú na pokraji rozkladu a občianskej vojny a Európska únia sa potáca na hranici klinickej smrti. Títo ľudia sú však tak zaslepení, že nedokážu vidieť realitu, tak ako ju nedokázali videli mnohí verní prívrženci Hitlera a do poslednej chvíle verili vo víťazstvo svojho vodcu.
Nuž a ešte pár slov k tomu, ako sa západný svet správa k diktátorom, ktorých sám „vytvoril a dosadil k moci“. Jedným z nich bol napríklad aj iracký prezident Saddám Husajn, ktorý sa USA osvedčil vo vojne proti Iránu.
Na Slovensku máme tiež množstvo podobných bizarných postavičiek, ktoré sa osvedčili ako vojnoví štváči a nedokážu pochopiť realitu, že ich mantra o ruskej agresii sa pomaly rozpadáva. Najmä po tom, ako sa postupne ozvučujú skutočné mocenské a ekonomické záujmy USA, ktoré pomocou bruselskej verchušky a skorumpovaných úradníkov a politikov vedú na Ukrajine zástupnú vojnu proti Rusku.
Dnes je zrejmé, že títo ľudia nezastupovali a nezastupujú záujmy vlastného štátu, ale záujmy cudzích mocenských štruktúr, ktoré ich protištátnu činnosť odmeňovali rôznymi grantami. Táto protištátna činnosť viedla k pokusu o štátny prevrat a prevzatie moci. To, že sa v týchto dňoch znova aktivizuje starý politický fosílny pavúk Dzurinda, spriadajúci nové špinavosti, ktorý bol v roku 1998 tvárou „bicyklového majdanu“ na Slovensku a je zodpovedný za bombardovanie nevinných civilistov v Srbsku, keď povolil prelet bojových lietadiel NATO cez Slovensko, znamená že situácia je veľmi vážna. A to najmä pre tých, ktorí celé roky vedome a za úplatu likvidovali vlastný štát.
Preto dnes premýšľam, či si všetci tí, ktorí ešte stále podporujú diktátora Zelenského a vojnové šialenstvo na Ukrajine uvedomujú, že ich maskot – bizarná zelená postavička končí.
Premýšľam o tom, akých nových úloh sa zhostia všetci tí herci, ktorí tak ako pán Zelenský uverili vo vlastnú výnimočnosť a nenahraditeľnosť.
A premýšľam nad tým, či si všetci títo vojnoví štváči a vlastizradcovia uvedomujú, že sú rovnako ako Zelenský zodpovední za státisíce zavraždených a zmrzačených nevinných obetí. Myslím si, že nie, pretože pre nich ľudský život nemá žiadnu hodnotu. Inak by pochopili hodnotu toho vlastného, ktorý vymenili za peniaze a ilúziu moci, ktorú v skutočnosti nikdy nemali. Pretože sluha ostane vždy iba sluhom…
Devana
Slnovratovo 14. 2. 2025
