Ilustračné obrázky – Youtube (z obrazovky)
V utorok 26. 3. krátko po polnoci miestneho času narazila plne naložená kontajnerová loď Dali do pylónu mosta Francisa Scotta Keya v Baltimore a spôsobila tým totálny kolaps mosta (video tu). Most je hlavnou diaľničnou spojnicou rozsiahlej zátoky v ústí rieky Potapsco a aj v nočných hodinách je na ňom hustá premávka. Posádke lode sa však krátko pred kolíziou podarilo vyslať núdzový signál a polícia zastavila premávku na moste. V dôsledku toho si kolízia vyžiadala „len“ 6 obetí. Boli nimi stavební robotníci, všetci z Latinskej Ameriky, ktorí v tom čase na moste robili údržbárske práce.
Loď po kolapse uviazla na dne zálivu, pritlačená na prove troskami oceľovej konštrukcie mosta. Príčina kolízie nebola hneď zrejmá a kvôli okolnostiam (úniku nebezpečných látok z poškodených kontajnerov) a polohe lode sa na loď s obtiažami dostával aj vyšetrovací tím.
Bezprostrednou príčinou však bol totálny výpadok agregátov elektrickej energie, ktorý spôsobil aj zastavenie motorov lode. Po niekoľkých minútach sa generátory elektrickej energie rozbehli, avšak posádke sa nepodarilo včas nahodiť motory lode, bez ktorých sa plavila vpred neovládateľne. Kolízii s pylónom mosta už nebolo možné zabrániť ani pohotovým spustením kotvy. Správy o tejto kolízii ihneď sprevádzalo množstvo špekulácií o príčinách, od možného hackerského útoku, až po dokonale premyslenú sabotáž. Profesionálne a objektívne vyšetrovanie však bude zrejme trvať ešte dlho.
Medzi pohotové verzie o sabotáži sa zaradili aj viaceré inšpirované faktom, že kapitánom lode, ktorej posádku tvorilo 22 Indov, bol krátke obdobie v roku 2016 Ukrajinec. Tejto informácie sa chytili senzáciechtivé médiá a bolo nutné túto fámu vyvracať.
Zaujímavou koincidenciou je tiež tvar a konštrukcia mosta, ktorý má viacero podobných prvkov s Krymským mostom. Je dlhý niekoľko kilometrov na pilieroch nad vodnou hladinou a len neveľký úsek je zvýšený a k dispozícii pre plavbu lodí.
K informačnému chaosu prispela aj reakcia Bieleho domu, dokonca osobne prezentovaná prezidentom Joe Bidenom. Usporiadal tlačovú konferenciu hneď ráno na druhý deň, a vo svojej reakcii oznámil médiám, že v Baltimore sa nestalo nič zaujímavého, čo by pre nich stálo za pozornosť. A ak aj, federálna vláda zaplatí všetky škody, znova postaví most a obnoví všetky poškodené zariadenia prístavu.
Táto reakcia skôr podnietila sériu podozrení, než by upokojila situáciu, lebo skoro ráno po kolízii ešte nebolo riadne obnovené spojenie s posádkou lode. Profesionálny lodný vyšetrovací tím sa na loď dostal až o 48 hodín neskôr, takže prezident ešte nemohol naisto vedieť, či sa naozaj loď nestala obeťou teroristického útoku alebo sabotáže. Správy o hackerskom útoku totiž citovali vyjadrenia dôstojníkov špeciálnych služieb.
Medzi často citovanými výrokmi bolo aj vyjadrenia generála Michaela Flynna, bývalého poradcu Dnalda Trumpa, ktorý o tejto udalosti hovoril ako o „udalosti čiernej labute“. To je katastrofická udalosť s ďalekosiahlymi dôsledkami, ktorú nikto nečakal a všetkých prekvapila. Nepreháňa.
Na mapke je vidieť rozsah prístavu v Baltimore, ktorý je druhým najväčším v USA. Cez jeho zariadenia sa prepravujú veľké množstvá tovarov a dnes je ešte ťažké odhadnúť, na ako dlho trosky mosta zablokovali prístav pre veľké lode (menšie už majú provizórnu možnosť oboplávať zablokovaný plavebný kanál) a čo spôsobí dlhodobý výpadok prístavu pre ekonomiku USA. Nejde však len o prístav. Aj samotný most bol dôležitou dopravnou tepnou a vzhľadom na totálne zničenie kľúčových pylónov bude jeho obnova náročná a môže trvať aj roky.
V rámci informačnej sebaobrany je dobré si všimnúť, ako v súvislosti s týmto nešťastím vyzerá prirodzený informačný chaos a postupné spresňovanie obrazu o tom, čo sa vlastne stalo a aké mohli byť príčiny. Príznačné je aj to, že mainstreamové médiá, poslušné odkazu prezidenta Bidena, informujú len stručne a zdržanlivo, a prakticky vôbec neanalyzujú možné ohrozenia a dôsledky. Poznáme už spôsob ich reakcií a štýlu informovania o iných katastrofických udalostiach (napríklad pádu „dvojičiek“), kde sa venovali mnohým detailom, poskytovali verejnosti záplavu koherentných informácií, bez rozdielov v naratívoch rôznych spravodajských agentúr, a od samého začiatku sa držali jedinej verzie, ktorá sa plynule z prvotných dohadov zmenila na oficiálne akceptovanú historickú verziu.
Ako som už spomenul vyššie, skutočné príčiny sa ešte objektívne budú vyšetrovať dlho, no zaujal ma názor publicistu Russella Dobulara, ktorého si k tejto téme pozval do svojho programu Jimmy Dore.
„Ja nie som marxista“, hovorí Russell Dobular, „a nie som komunista, ale musím upozorniť, že Marx mal pravdu, keď predpovedal, ako bude vyzerať posledné štádium kapitalizmu.“
A ďalej vysvetľuje, že podľa Marxa sa v poslednom štádiu kapitál skoncentruje do monopolistického a presne to zažívajú USA dnes. V čase oboch Rooseveltovcov a aj po druhej svetovej vojne sa vytvoril pomerne silný štát s regulačnými mechanizmami, ale presne, ako hovoril Marx, keď sa kapitál skoncentroval, tak tento regulačný štát prevalcoval a už je silnejší. Napríklad Boeing. Aby mu neklesla cena akcií, tak sa snažil rozdávať čo najviac dividend akcionárom. Na úkor bezpečnosti a inovácií. A tak sa už denne stáva, že z plášťa Boeingov sa za letu uvoľňujú panely, alebo ako nedávno, keď krátko po štarte sa uvoľnilo koleso z podvozka a dopadlo na autá na parkovisku pri letisku. Toto je teraz režim, v ktorom funguje celý systém a budeme to mať čoraz častejšie. V bežnom živote sa to vždy nejako zariadi, ale keď sa jedná o takéto veľké a rizikové záležitosti ako moreplavba a letecká doprava, tam už sú dôsledky fatálne a nedajú sa zakryť.
Kým ešte existoval ZSSR, uzatvára Russell Dobular, smiali sme sa z neho, že má nekvalitnú produkciu, lebo všetko vyrába štát a nemá žiadnu konkurenciu. Ale v monopolistickom kapitalizme sme už presne v tej istej situácii. Konkurencia zmizla. A všade. Napríklad v médiách – začiatkom 60-tych rokov bolo v USA vyše 50 veľkých a kvalitných spravodajských agentúr. Dnes ich je len šesť a všetky sú na jedno kopyto. To isté v populárnej hudbe…
Poznámka M. Moravčíka na záver:
V súvislosti s aktuálnou voľbou prezidenta SR je namieste otázka, čím sa nám prihovára táto udalosť. Slovenskí voliči sa práve rozhodli pre cestu suverenity namiesto nekritického zotrvávania na „lodi kolektívneho západu“. Už prakticky nikto na západe nevie, kam sa táto loď plaví, ale čo je ešte horšie, nechce vidieť riziká a možné dôsledky. Preto je namieste chápať kolaps mosta v Baltimore ako znamenie osudu, ktoré správnosť našej voľby potvrdzuje.
