Obrázok od Ria Sopala z Pixabay
Aj nad najvyššími spoločenskými funkciami by mala bdieť akási vyššia moc. Človek je príliš malý na to, aby bol najmocnejší na svete. Niečo ho musí zadržať, aby nespôsoboval druhým zbytočné utrpenie. Malo by to byť aspoň svedomie.
Čo to vlastne je svedomie, odkiaľ sa berie a ako sa prejavuje? Z pohľadu psychológie, svedomie je komplexný psychologický fenomén, ktorý zahŕňa vnímanie, sebaidentifikáciu, morálnu zodpovednosť a schopnosť rozlišovať medzi správnym a nesprávnym.
V ostatnom čase, ktorý vnímam ako chaos v hodnotách sa, zamýšľam a zisťujem, že svedomie niektorým ľuďom vrátane politikov chýba a bohužiaľ, naočkovať ho nedokážeme. Svedomie sa dá vo všeobecnosti definovať ako niečo neviditeľné, nepočuteľné, neurčené dotykom. Ja osobne vnímam svedomie ako schopnosť človeka ovládať svoje činy a nezávisle ich hodnotiť. Stretol som sa s názorom, že snáď preto by bolo dobré deliť ľudí nie na dobrých a zlých, pretože občas zakopneme všetci, ale na tých, ktorí si tie zakopnutia vyčítajú, majú svedomie a tých druhých.
Ľudí nedelím na kategórie, skôr ich vnímam ako kontinuum, v ktorom sa aj oni pohybujú tam a späť. Je to aj preto, že sám vnímam, že ľudia so mnou majú problém, lebo im nezapadám do žiadnej vopred pripravenej zásuvky.
Svedomie by som nedával do súvislosti s výčitkami. Výčitky sú vynaloženie energie. Preto by som ani netrval na tom, aby dobrí boli charakteristickí výčitkami svedomia, lebo ich dobrá energia by sa mala venovať tvorbe dobrých vecí, nie míňať sa vo výčitkách. Svedomie by som teda dal do súvisu s učením, s pružnosťou, s ochotou meniť svoje návyky a vzorce chovania tak, aby som vo svete spôsoboval menej utrpenia. Mám totiž, na druhej strane, také podozrenie, že niektorí ľudia si svoje zakopnutia radi vybavia výčitkami. Venujú im veľa energie a na nejakú zmenu návykov a učenie im už žiadna neostane.
Svedomie je funkciou sebareflexie a etických noriem. Niektorí potlačili tak svedomie, že ho vlastne negujú. Porušenie vlastných pravidiel svedomia vedie, by malo viesť k pocitom viny, z ktorých sa náboženstvo zbavuje spoveďou a odpúšťaním. Veda, napríklad Karen Horneyová, nemecko-americká psychiatrička a psychoanalytička, hovorí o schopnosti žiť s pocitom viny a jej behaviorálne vykúpenie aj za pomoci ospravedlňujúcej racionalizácie.
Bude dôležité, aby sme rozum neminuli skôr ako fosílné palivá. Chcem však veriť tomu, že ľudské myslenie, svedomie a rozum budú patriť medzi nevyčerpateľné obnoviteľné zdroje. Záleží na nás, a k tomu nám, vyššia moc, pomáhaj…
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Svedomie je vynikajúci vynález evolúcie. Ale dá sa hovoriť o svedomí, alebo dá sa spoliehať na svedomie ľudí, ktorí nie sú schopní posúdiť dôsledky svojho konania? Presne takí sú skoro všetci, čo sú dnes aktívni v politike a médiách. Možno je to len dočasné, ale je to šialenstvo. Snáď je to len oslepenie mamonom a blahobytom a dá sa to vyliečiť krízou, do ktorej nás títo šialenci ženú…
