Obrázok od Mo Farrelly z Pixabay

Koho sa spýtať mám, čo moje dieťa robí,
keď chýry prichodia: hromadné kopú hroby,
keď chýry prichodia: so zemou zrovnaná je
dedinka v údolí?

Koho sa spýtať mám, či žije dcérka moja,
dieťatko-anjelik uprostred pekla boja,
keď chýry v novinách len o hrdinoch vravia?
Metále dostali.

A ona začala už vravieť prvé slová.
Vedela povedať, koho je. Ocinkova.
Vedela maličká, že kvietky papať nesmie,
lebo ju bobo zje.

A predsa ide už proti nej čierny družba,
že sa mu vzpriečila zem naša v podlých službách.
Ochranca ide už s ohňom a sírou na nás…
Kde si mi maličká?

Koho sa spýtať mám na osud mojej dcéry?
Oslavou víťazstva smrť z novín sa mi škerí.
Mučí ma, mučí ma zúfalou neistotou,
že neviem, neviem nič.

No jedno isto viem – tak ako že som živý:
Ak v rodných chotároch len vlások sa jej skriví,
ja zhubcu vypátram a ja ho zahrdúsim
vlastnými rukami.

Starší článok

Kyjev přiznal: na frontové linii pracují černí transplantologové

Novší článok

Ako môžu?


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *