Vedci sa zhodujú, že 20. storočie ľudstvu prialo, minimálne v rámci intelektu. Ukazuje sa, že v tomto období dochádzalo v populácii k neustálemu nárastu skóre IQ. Súčasné trendy však ukazujú v tomto smere pretrvávajúci pokles, čo u mnohých vyvoláva obavy.
Umelá inteligencia, ale aj smart pomôcky menia naše kognitívne schopnosti. Obrovské množstvo snahy a financií investujeme do vývoja umelej inteligencie, zatiaľ čo tá naša sa akosi stráca. Nemalo by to byť úplne naopak?
Aj podľa môjho priateľa psychiatra dlhodobé používanie mobilných navigačných aplikácií znižuje schopnosť priestorovej orientácie. Dokonca aj u ľudí, ktorí predtým ich už v dospelosti nepoužívali. Efekt je výraznejší u mladých, ktorí nikdy neriešili mapu v papierovej podobe.
Ja sa domnievam, že konzum vizuálnej informácie dramaticky ovplyvnil mentálne schopnosti generácií. Knihy ani rozhlas taký dopad nemali. Stále boli na úrovni verbálneho prenosu a mozog bol nútený vytvoriť si predstavu sveta o ktorom počul, alebo čítal rovnako ako pri odovzdávaní príbehov ústne. Kvalita abstrakcie a uvažovania podĺa mňa hodne utrpela. Schopnosť vytvárať komplexné úvahy, obrazce a pravidlá sa redukovala. Takže memorovanie v škole áno, v rozumnej miere. Čítanie alebo rozprávanie počúvanie pedagóga je nevyhnutné.
Ústup od logiky, matematiky, gramatiky v základnej forme a snaha zahltiť žiakov nepodstatnými vecami pre život tak to je cesta zlá. Naši žiaci nevedia kvalifikovane čítať rátať písať počítať v desivých množstvách. Veľa žiakov má nejakú dysfunkciu. Ľudstvo hlúpne a hlúpne rýchlo. To sú problémy, ktorým psychiatria v súčasnosti čelí a teda nielen psychiatria, ale celá spoločnosť. Dôvodov však môže byť viacero, s najväčšou pravdepodobnosťou však ide o kombináciu nasledovných faktorov.
Vzdelávací systém
Určite sa zhodneme na tom, že systém, ktorým funguje dnešné školstvo, je vskutku poľutovaniahodný. Učitelia sú často demotivovaní, celý systém je skostnatený a žiaci v ňom nemajú dostatočný priestor na rozvíjanie svojho logického, ale predovšetkým abstraktného myslenia.
Kult celebrít
Niekedy sa za celebritu považoval človek, ktorý sa zaslúžil o nejaký významný vedecký objav, vytvoril nejaké hodnotné dielo pre ďalšie generácie a podobne. Dnes sú vzorom mládeže celebrity, ktorých sláva je priamo úmerná počtu ich sexuálnych partnerov, hĺbke výstrihu či toho, akú veľkú hlúposť povedia. Generáciám jednoducho začínajú chýbať vzory, ktorými by sa mohli inšpirovať. No, a veľkou príčinou hlúpnutia ľudí je celková komercionalizáciá médií a vysielaných programov bez umeleckej hodnoty a hĺbky.
Strava
Údajne platí, že sme to, čo jeme. Ľudia sa na začiatku 20. storočia nekŕmili jedlom z fast-foodov či umelými potravinami, ktoré sú plné látok, ktoré nie sú pre náš organizmus prirodzené. To, čo my dnes voláme BIO či RAW bolo niekedy proste normálne, absolútne bežné a vlastne jediné dostupné jedlo. Jedna z príčin teda môže byť skrytá aj tu – ani to najdrahšie auto vám predsa nenaštartuje, keď doň natankujete nesprávne palivo.
Duchovný rozmer je na tejto Zemi ešte len v plienkach. Ešte má ľudstvo dlhú cestu pred sebou. Možno že sa zákulisné kruhy usilujú o to, aby sme boli hlúpi a usilujú sa čím ďalej, tým viac.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
K tejto závažnej a komplexnej téme by som upozornil na jednu oblasť, ktorá je v médiách tabu, lebo sú z nej živé. Ide o reklamu.
Už v 70-tych rokoch, ešte sme nemali tušenia, že čoskoro bude internet, sa hovorilo o pretlaku informácií. Už vtedy sme si uvedomovali, že problémom je filtrovať informácie a venovať pozornosť tým, ktoré sú relevantné a nesú pridanú hodnotu. Odvtedy sa tento problém len zhoršil. Na každom kroku o našu pozornosť súťaží reklama a titulky jalových správ. Všeobecné hlúpnutie je prirodzená obrana preťaženého mozgu.
Ak nám naozaj záleží na tom, aby sme zvrátili hlúpnutie populácie, musíme radikálne zredukovať agresívne nevyžiadané informácie. Keby som mal ja konsolidovať štátne financie, tak by som namiesto transakčnej dane zdanil reklamu, bulvárne správy a „monetizáciu“ na internete.
