Príbeh z čukotského, koriackeho a iteľmenského folklóru
Behá myška po zemi a vidí Havrana: ,,Deduško, poď sem, budeme spolu hľadať hmyz.“
Priletel Havran na zem, a pokiaľ myška hľadala, zaspal.
Akonáhle to myška zbadala, nezbedne mu pomaľovala uhlím celú tvár, a ušla.
Zobudí sa Havran, myšky niet. Kričí: ,,Kar! Kar! Kar! Kdeže si myška?“
Keď jej však nebolo, odletel. Plachtí si nad riekou a vidí svoj obraz vo vode: ,,Oj! Oj! Oj! Ktože je to tam? A nu-ka! Priblížim sa bližšie!“
Zletel k vode a kričí: ,,Hej, ty tam! Poďže sem!“
Chvíľu trvalo, keď sa začal spoznávať: ,,Akoby to bol môj obraz!“
Premýšľa, dumá, až nakoniec všetko pochopil a so smiechom vraví: ,,Samozrejme, veď je to môj obraz! A myška utiekla preto, lebo sa bála, že sa budem hnevať.“
Soňa Valovičová
Zdroj: МЕНОВЩИКОВ, Г. А. 1974. Сказки и мифы народов Чукотки и Камчатки. Москва: Наука, c. 335 – 336. Preklad: autorka.
