Gemer a Malohont bohatý na Slovákov velikánov

 Buďme hrdí. Autor MUDr. P. Dragijský mi daroval svoje dielo Osobnosti Gemera – Malohontu, podnadpis Slováci tohto kraja. Zasvätene píše o velikánoch Malohontu. Závažnosť a hrdosť autora na našich velikánov ma podnietila napísať úvahu o tomto diele. Po jeho prečítaní som si uvedomil, že treba zdôrazniť aj to, že Slováci prispeli do studnice bohatstva poznatkov; majú významné diela a to už veľmi dávno. Mali by to vedieť už deti na základnej škole.

 
V tejto knihe autor veľmi úspešne priblížil život a dielo najvýznamnejších vedcov,  spisovateľov, vzdelancov, ktorí sa narodili, či žili v tomto krásnom kraji. Opisuje ich tvorbu, získavanie poznatkov o prírodných zákonoch, chode prírody. Dôkladne opisuje aj ich životné, ťažké osudy a dobu, v ktorej žili. Čitateľ si hlboko uvedomí ich pohnuté osudy a pohnuté časy, ktoré určoval beh dejín. Aby som čo najhlbšie priblížil dielo, uvediem skrátene jeho obsah, pretože písať o spomínaných velikánoch by bolo úplné iba ak by som opísal celú knihu.
 
Ako prvá je časť:
 
Kraj bohatý na velikánov ducha
Historické osobnosti Gemera – Malohontu
Pavel Šramko (1743, 1831)
Ladislav Bartolomeides (1754, 1825)
Učená spoločnosť malohontská (M. Holko st., M. Holko, ml., verejná knižnica malohontského seniorátu, učená spoločnosť malohontská, J. Feješ, S. Kollár, ďalší členovia USM
Hnutie štúrovcov
Pavol Jozefi
Slovenský prestolný prosbopis
Samuel Reus (synovia S. Reusa)
Matej Hrebenda
Daniel G. Lichard
Bohuslav Timotej Ignác Nosák-Nezabudov
Bohumil Teofil Terrullán Nosák
Jonatán Drahoslav Čipka
August Horislav Škultéty
Traja sokoli (M.M. Bakulny, J. F. Rimavský a Š. M. Daxner).
 
Vzhľadom na veľkosť obsahu ďalej uvediem iba najzásadnejšie fakty. Na s. 87 autor uvádza
Žiadosti slovenského národa 1848, potom Memorandum národa slovenského a činiteľov P. Kelner Záboj Hostinský, G. Kellner, S. Vozár, Ľ. D. Blahoboj, Valér Kubíni, D. M. Bachar, J. Botto, K. Slava, J. Škultéty, S. Daxner, T. Vansová, J. Vansa, J. Markovič, J. Čajak, I. Textorisová, J. Jesenský I. Krasko, E. Putra, V. Clementis, V. Mináč, P. E. Dobšinský, O. Klokoč, Š. Pasiar, L. Mináčová, P. Koniar, J. Bolfík, P. Sever a Z. Oravcocá.
 
Potom nasleduje:
 
Gemersko-malohontská vlastivedná spoločnosť
Osobnosti z kroník (je ich viac ako 200), Je medzi nimi aj môj učiteľ Prof. D. Hanes; neskôr predseda FZ Československa. Poslednou časťou sú Etapy HOGM.
Dielo Osobnosti Gemera – Malohontu  mohol autor napísať aj preto, že sa oprel o bohatú literatúru. Uvádza viac ako 100 prác.
 
Toto dielo o spomenutých velikánoch dvíha národné povedomie a pozdvihuje Slovensko ako krajinu. Kniha je skutočne poctou slovenským tvorcom, vedcom, či spisovateľom. Tak ako povedal Kosidor: Vo dne v noci uvažuj o pamiatkach otcov, skúmaj počiatky svojho národa, pozoruj deje a písomné pamiatky, lebo ohavnou vecou je, keď chodíš ako cudzinec po svojej vlasti; a práve to nám MUDr. P. Dragijský zabezpečil jeho dielom. Je to príspevok k hrdosti.  Vieme o velikánoch slovenského národa z Gemera a Malohontu.
V knihe sú aj hodnotenia diela viacerými súčasnými osobnosťami. Povedali to tak úžasne, že nemám čo dodať. Hádam iba toľko, že príklady priťahujú a dnes ozaj potrebujeme dobré príklady. Keďže dielo uvádza aj odvážne činy velikánov, a to v ťažkých dobách, práve preto je osožné hlavne pre našu mladú generácii. Činorodosť dávnych aj minulých generácií národovcov nás zaväzuje pracovať ako oni.
 
Aby vzrástla naša hrdosť, nemôžem nespomenúť ešte jedného velikána. Vo svojich úvahách sa často vraciam k slovenskému humanizmu a renesancii, lebo našim predstaviteľom v nich bol M. Rakovský (1535 – 1579). Bol najvýznamnejším humanistickým básnikom a vzdelancom v 16 storočí na území Slovenska, pričom jeho dielo presiahlo národný rámec a spadá do európskeho kontextu. Už počas štúdií vo Wittenbergu vydal samostatne vo veršoch preklad Proklovej učebnice astronómie (Procli sphaera),
Dielo Rakovského, na ktoré sa odvolávam je Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach. O svetskej vrchnosti. On už vtedy dôkladne opísal svoju koncepciu ideálne usporiadanej spoločnosti. Nemáme ju dnes.
 
Máme teda veľa vzdialených príbuzných, aj keď sme na nich pozabudli – narodili sa, vyrastali  alebo pracovali na Slovensku, na Gemeri a Malohonte, a boli dobrodením pre celú našu spoločnosť. Zanechali nám dedičstvo, vedomosti, ktoré si musíme vážiť. Sú hrdinami, lebo nás vzdelávali.
 
Žiaľ, dnes sa stretáme so zosmiešňovaním a ponižovaním Slovenska ako zadubeného, bigotného, a čo ja viem akého. Dragijský ukázal, že my sa nemusíme hanbiť za náš slovenský národ a ani za naše Slovensko; mali sme velikánov. A nehanbíme sa, ba sme hrdí aj na našu minulosť, lebo sme prispeli do rozvoja našej ba aj svetovej spoločnosti.
 
Treba uznať jasnú cieľavedomosť, húževnatosť ale aj bohaté poznatky slovenskej histórie p. MUDr. Dragijského. Dielo mi odkrylo nový zdroj hrdosti – Slovensko bolo významnou súčasťou vzdelaného sveta.