Diabol (rozvalený): Táák, sme tu pekne spolu. Ja – večný princ, pán zemegule. Ty — nervózna biohmota s úzkosťou, he he. Uhádni, kto vyhrá.
Človek (pokojne): Jasné, tvoja štandardná výbava.
Diabol (pohŕdavo): Ty sa mne vysmievaš? Tvoj strach, tvoje nočné prebúdzanie o tretej ráno. Som reálny v tvojom živote, nevieš sa mi ubrániť, ty slaboch.
Človek: Preto zmizneš vždy, keď si dám kávu alebo sa idem prejsť, že.
Diabol (výhražne): Ja dosahujem na všetko! Myšlienky. Zmysly. Kožu.
Človek (pobavene): Presne tak. A to je aj tvoj strop, babrák. Povrch. Keď prestanem veriť každému pocitu, si bez práce.
Diabol (povýšene): Som večný!
Človek: Hej – večný závislák. Bez mojej pozornosti si taký… mentálny spam.
Diabol: Spam? Ja som architekt tvojho zúfalstva!!
Človek: Ach, vážne? Si len chybný algoritmus, chytený v slučke. Stále tie isté vyhrážky, ten istý tón… Nuda. Vieš, čo robíme s aplikáciami, ktoré nám len žerú baterku a nefungujú? Odinštalujeme ich.
Diabol (trhne ním, akoby dostal skrat): Čo to… čo to hovoríš?
Človek (s úsmevom): Už cítiš, ako sa ti rozpadá kód?
Diabol (v kŕči, pozerá si na ruky, ktoré priesvitnejú): Nemôžeš… ja som súčasťou teba! Som tvoj tieň! Ešte sa vrátim… v tvojej ďalšej slabosti…
Človek (pokojne vstáva, berie si kabát): Fakt? Už nebudeš mať povolenie na prístup, he he he.
Človek sa ešte pri odchode bez záujmu obzrie cez plece do prázdna, kde predtým sedel večný princ.
Človek (zahundre): Error 404: Entity not found.
Slávka
