Ilustračné foto – Cesar Carlevarino Aragon on Unsplash
Profesor K. Engliš napísal viac ako 1000 stranové dielo Soustava národního hospodářství s podnadpisom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečuji o udržení a zlepšení života. Dielo napísal v roku 1936. Ekonómovia teda vedia jednoznačne ako má ekonomika fungovať.
Asi to nevedia politici o čom svedčia nadpisy v SME (26/5/2022): „Spor Matoviča so Sulíkom zmrzol, aj keď sa zdalo, že našli dohodu. Nevedia sa dohodnúť ani na tom, na čom sa dohodli. Spor Sulík verzus Matovič odsúva zlacnenie palív“. Uvedené citáty hovoria o chaose, ktorý sa tak prenáša do ekonomiky. Tak vzniká neporiadok. Čitateľ si iste všimol zmätok myšlienok našich politikov, ktorý hovorí o tom, že sa vlastne nevyznajú v ekonomickej vede, menovite o ekonometrii, to ani nehovorím. Vyjadrujú sa nejasne, zmätene, neusporiadane, neporiadne.
Ekonomické vedy študujú fungovanie ekonomiky veľmi dôsledne, hlavne pomocou modelov ekonometrie. A preto vedia jednoznačne povedať čo znamená potrebný chod ekonomiky, poriadok v ekonomike.
V prvom rade to znamená, že ekonomika je systém (sústava) v ktorom makroekonomické premenné za pomoci ekonometrie zabezpečujú vedecký obraz o ekonomike tak, že hodnoty veličín platia simultánne. Model je veľmi náročný nástroj; musí sa opierať o poznatky viacerých vedeckých disciplín, predovšetkým ekonometrie.
Verím, že aj pre našich politikov platí, že 2 x 3 = 6. V dobe IT technológií sa nemôžeme spoliehať na ničím nepodložený úsudok. Ten musí byť výsledkom riešenia modelu. V mojom diele Makroekonomická analýza z roku 2000 uvádzam model o 10 rovniciach a 10 premenných. Ide o dynamický model a tak v tabuľke, ktorá je výstupom z modelu, vidíme projektované hodnoty zvolených premenných a to počas 20 nasledujúcich období.
Čitateľ by sa mal hlbšie do nich zahĺbiť, analyzovať ich, pochopiť ich.
Tabuľka hovorí o náležitom usporiadaní veličín; pre riadenie nutné usporiadanie. Hodnoty veličín v tabuľke sú logickým dôsledkom postulovaných hypotéz v modeli, vyjadrených rovnicami. Všimnime si iba niektoré z nich.
Každý riadok tabuľky je usporiadaná množina makroekonomických veličín a hodnoty platia simultánne, súčasne.
V roku 0 (napr. 2022) sa vláda rozhodla zvýšiť výdavky vlády o 20 jednotiek. Dôsledky sú v tabuľke zrejmé. Konkrétne v riadku 1 je napr. HDP rovné 2020 Sk a príjmy z daní (T) sú 324; nemôže tam byť hodnota 423, čo by si vymysleli politici. Nebudem analyzovať všetky premenné, čo sa v ekonomike stalo.
Čitateľ si môže všimnúť pohyb HDP (Y(t)), výdavkov obyvateľstva (C(t)), úrokovej miery (r(t)), investícií (I(t)) a deficitu štátneho rozpočtu BD (t) v tabuľke. Zistil, že HDP rastie z hodnoty 2000,0 Sk na hodnotu 2040,0 Sk. Aj úroková miera rastie a to z 5% na 6%. Rast úrokovej miery spôsobuje postupný pokles investícií; klesli na 296 jednotiek.
V tabuľke čitateľ vidí aj dráhy ostatných premenných, ktoré som v texte nespomenul. Každý si môže hlavne pozrieť rast deficitu štátneho rozpočtu. To všetko vyplýva z množiny ekonomických vzťahov vyjadrených rovnicami.
Vedia o týchto formuláciách naši ekonomickí chlebodarcovia? Mali by to však vedieť členovia parlamentu a členovia vlády. Máme už 21 storočie a K. Engliš o tom hovoril ešte v 20. storočí.
Dnes nás prekvapil obrovský rast inflácie. Ako to, že o tom nehovorili tvorcovia rozpočtu vlády už pred jeho schválením? V mojej knihe Aj ekonómia je veda hovorím, že kvantitatívny nárast ponuky peňazí sa musí prejaviť vznikom inflácie. A bolo to ešte v roku 2018.
ECB porušila zákon ponuky peňazí preto, že do ekonomík EÚ vtláčala mesačne hodnotu eur rovnú nášmu ročnému HDP.
To nevedia vládni ekonómovia, či ekonómovia EÚ?
Ale aj chaos, neporiadok na trhu energií, plynu a ropy jasne dokazuje neznalosť vedeckého zasahovania do ekonomík krajín. Musím opäť napísať, že zásluhou nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Prof. S. Kuznetsa majú vlády k dispozícii input/output model, najpraktickejší a najreprezentatívnejší nástroj kvantitatívnej ekonomickej analýzy. Umožňuje zistiť a preskúmať komplexné kvantitatívne efekty jednotlivých opatrení hospodárskej politiky na celé hospodárstvo, jeho štruktúru, čo je základná úloha politiky a to cez odvetvia.
Ekonómom poskytuje systematickým a zreteľným spôsobom spoznať a pochopiť podstatu a široké možnosti praktického použitia I/O modelu. Je to veda o priadku v ekonomike, o ktorej hovorí podnadpis diela Prof. Engliša. Pre ľahšie pochopenie som ju v podobe 3 odvetví poslal predsedovi vlády a hospodárskym ministrom. Po roku 1965 ho využívala EHK na komparáciu krajín regiónu EHK plus USA a Japonska.
Input/output model by mohol obsahovať všetkých 27 krajín EÚ, pričom matica modelu každej krajiny by obsahovala aspoň 100 odvetví. Teda ozaj hlboký vhľad do fungovania ekonomík krajín EÚ s možnosťou tvorby prognóz pre odhadované ekonomické situácie v EÚ a aj vo svete.
Vedia to vládni ekonómovia?
Záver
Ekonomika môže dobre fungovať iba ak v nej platí poriadok. Zvady a šarvátky politikov sú chaosom, priam prekážkou vedeckého zasahovania do fungovania ekonomiky. Medzi makroekonomickými veličinami sú ekonomické väzby pretvoriteľné do dynamického makroekonomického modelu rovnováhy, ktorý zabezpečuje získanie optimálneho zasahovania do fungovania ekonomiky ako to vidieť v tabuľke.
Ekonómom však poskytuje systematickým a zreteľným spôsobom ako spoznať a pochopiť podstatu a široké možnosti praktického použitia model medziodvetvových vzťahov, I/O model. Aj inflácia je predvídateľná iba vyžaduje poznať aj teóriu protiinflačnej politiky. Aj ekonómia je veda, a to o priadku v ekonomike, o ktorej hovorí podnadpis diela Prof. Engliša.
Súdy politikov nie sú zárukou vedeckého rozhodovania. Musíme zdisciplinovať politikov; vedecké riadenie!
Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 27/5/2022