Ilustračný obrázok: Pixabay
Pár dní slovenské médiá a soc. siete žijú úspechom trojice mladých hokejistov.
Áno, sú to bezpochyby šikovní mladí muži, ktorí sú v tom, čo robia výborní. A mnohí naši hokejoví fanúšikovia sú na nich veľmi pyšní. Veď pochádzajú zo Slovenska.
Mne však celé to hokejové divadlo pre masy pripomenulo scény z filmu „Gladiátor“. A to najmä tú, kde sa obchodovalo s gladiátormi. Aj tí slúžili ako zdroj zábavy pre plebs, ktorý sa chodil dívať na ich súboje do arén tak, ako sa chodia pozerať dnešní fanúšikovia na zápasy svojich obľúbených športových klubov, ale aj priamo športovcov. A rovnako ako kedysi boli gladiátori miláčikmi publika, tak sú súčasní vrcholoví športovci miláčikmi toho svojho.
Žiaľ, sláva „novodobých gladiátorov“ býva vrtkavá a nie je dlhá. Kým sú na vrchole svojej kariéry, tak sa na nich mnohí priživujú. Ich majitelia, sponzori, politici a najmä médiá, ktoré z nich vyrábajú bulvárne celebrity. A ľudia ich milujú, ale iba dovtedy kým neprídu iní, šikovnejší schopnejší…
Pred pár rokmi som napísala článok s názvom „Je ešte futbal futbalom a šport športom?“ ku ktorého napísaniu ma inšpiroval futbalový zápas medzi Maďarskom a Slovenskom. V debate pod článkom zazneli mnohé názory v tom duchu, že šport je náhradou za vojnové ťaženia, či samotnú vojnu.
Nuž áno, veď mnohí fanúšikovia sa v hľadisku správajú ako na bojisku a takisto aj v hokeji sme si zvykli na agresívne správania samotných hráčov, ktorí sa na ľade často mlátia hlava-nehlava. A kvôli čomu? Kvôli potešeniu z hry a z dobrého výsledku, alebo pre potešenie divákov?
V článku som sa zamýšľala nad tým, že „vrcholový šport“ sa okrem toho, že je výnosným biznisom zneužíva na politické ciele a slúži ako druh hybridnej vojny proti nepohodlným štátom.
Má takýto šport ešte niečo spoločné so „športom“, ktorý poznáme ako radosť z pohybu, hry, zdravého súperenia?
Nie, nemá absolútne nič spoločné. Pretože vrcholoví športovci sa stali naozaj tými „novodobými gladiátormi“, ktorí sú už iba dobre zaplateným a dobre plateným tovarom. A vrcholové súťaže sa stali tými pomyselnými arénami, kde športovci bojujú o svoje vlastné prežitie, pre pobavenie publika. Je to možno aj tým, že mnohé športy vznikli, ako náhrada bojových aktivít.
A práve takáto súčasná prezentácia „športu“ v podobe vysokých zárobkov a mediálnej slávy deformuje pohľad mladých talentovaných ľudí na podstatu športu.
Preto je načase začať pomenovávať veci a skutočnosti pravým menom. Pretože radosť z pohybu, prekonania seba samého, ale aj radosť so spoločnej hry a spolupráce, či zlepšenia kondície a zdravia a rešpektovania daných pravidiel, nemá nič spoločné so súčasným športovým biznisom.
V skutočnosti je športový biznis „hrami“ pre plebs, tak ako to bolo kedysi v Rímskej ríši. „Hrami“, bez pravidiel, bez morálky, ktoré zneužívajú vládnuce elity na odpútanie pozornosti od veľmi vážnych problémov. V súčasnosti aj takého problému, že kvôli ich nemorálnosti padá celý ich systém a vedome pripravujú plebs o „chlieb“.
Budú však ľuďom, keď nebudú mať z čoho žiť, stačiť iba tie „hry“, ktoré sa na nich spolu s tými „športovými“ valia zo všetkých strán?
Alebo začnú premýšľať, kde sa stala chyba?
Prečo napríklad mnohé talentované deti nemajú možnosť rozvíjať svoje schopnosti?
Prečo boli ľudia zatvorení počas covidovej pandémie dva roky ako zvieratá v klietkach a nemali možnosť napríklad aj športovať kvôli vlastnému potešeniu?
Prečo je možné, že je „šport“, takým obrovským a výnosným biznisom, kde jednotlivci zarábajú nehorázne sumy?
Prečo sa stal „šport“ jedným z druhov hybridnej vojny, politikárčenia a mocenského vydierania?
Prečo sa toto všetko deje?
Áno, na Slovensku máme veľmi šikovných a talentovaných mladých ľudí v mnohých oboroch. Len škoda, že sa na nich kvôli „chlebu a hrám“ úplne zabúda a nie sú spoločnosťou ocenení a docenení.
A to je tiež jedna z príčin pádu súčasnej systému a civilizácie.
Devana
Dodatok Mariána Moravčíka:
Vrcholový šport a peniaze… Existuje málo zreteľnejších príkladov ako trh deformuje cit pre reálne hodnoty. Nie je div, že mladí ľudia, ktorí všetko dianie okolo športu pozorne sledujú, ho majú od malička celkom narušený. Veď kto a ako v tom vrcholovom športe tie hodnoty tvorí? Keď hviezdy typu Lionela Messiho dostávajú za svoj výkon v jedinom zápase stovky tisíc dolárov, môžeme sa čudovať, že mladík v okresnom športovom klube má pocit, že hraním futbalu vytvára hodnoty vyššie ako obaja jeho rodičia dokopy? Veď futbalista si na luxusnú celodennú stravu a wellness po zápase zarobí už tým, že si v šatni obuje kopačky.
No kto vlastne na tomto športovom trhu tvorí hodnoty, ktoré trh nakupuje, keď na vrcholnom podujatí môžu z politických dôvodov vylúčiť svetovú jednotku v danom športe, alebo mužstvo – jedno z favoritov na majstra sveta… a trh ako celok nepocíti žiadnu ujmu. Zdá sa, že tie isté peniaze sa pretočia po tých istých naprojektovaných dráhach. Aká je teda spojitosť medzi reálnym športovým výkonom a trhovou hodnotou, ktorá ho sprevádza?
Málokde viac, ako okolo vrcholového športu, je cítiť o koľko viac sú ľudia ochotní žiť virtuálny mediálny život namiesto reálneho – svojho vlastného.
