Ilustračný obrázok: Dafnis a Chloé – Louise Marie-Jeanne Hersent-Mauduit Wikipedia
Kapitola štyridsiata prvá,
v ktorej sa Dafnis a Chloé
vracajú na dedinu a konečne
sa stanú vytúženými manželmi.
Dafnis a Chloé k sebe patria.
Rád sa im rodič podvolí.
Svatovia hneď sú ako bratia.
Zacnie sa Duši po poli…
Zastoná srdce po slobode,
Po nymfách, stádach, po paši…
S Prírodou žili stále v zhode –
Seba – Sa v meste nenašli.
Povedia o tom otcom svojim –
Skuhrajú, nech ich vrátia späť…
-V meste si mliečka nenadojím…
-Nečujem v meste vtáčky peť…
Megaklés dumá s Nýsofanom:
-Nenájdu šťastia v paláci.
V dedine rástli dínom-dánom,
majú ich radi sedliaci…
Sami sme tomu za príčinu.
Alebo nám to Osud tak…
Vráťme ich teda na dedinu,
Užíva nech si vôle vták.
Zapriahať káže Nýsofanos,
Megaklés záprah poženie.
Načo ich majú vodiť za nos?
Načo im činiť súženie?
Dožičia žiť im, kde sú šťastní.
Vyrástli z detí dospelí.
V selankách o nich spieva básnik,
Do Lásky Erós posmelí.
Zastaví konvoj u Lamóna.
Privedú Napu, Dryasa.
„Tu teda bola Chloé doma…“ –
Megaklés hlavou potriasa.
O sebe riekne, kto je, čo je.
Ďakuje obom za dcéru.
Odteraz moje je aj tvoje –
Peniažky z mešca vyberú –
Doloží otec otčimovi –
Drachiem má Dryas myriádu…
Od šťastia sa mu srdce lomí…
Na trikrát došiel pokladu…
Kláňa sa nymfám po kolená
Megaklés. Hriech si odmodlí.
Črievičky, čeleň nenosená,
náramky nechá pre modly.
Odnova dá im v opateru –
Zveruje Chloé do ich rúk.
Pod krídla nech mu dcéru berú,
Eumeny nech ho zbavia múk.
………………………………………
Pastierska svadba richtuje sa –
Najkrajšia svadba v dedine.
Čačinu nosia rabi z lesa –
Priamo pred vchodom jaskyne
Vystelú lôžka na zeleno.
Poteší nech sa Príroda.
Skoro sa panna stane ženou –
Dávno ich Erós nahlodal…
Radi sú všetkým na okolí –
Prísluha pozvy roznáša.
Pastieri sú aj budú svoji –
Ujde sa všetkým koláča.
Rodičov máme osem zrazu.
Dorkona príde rodina.
Nevezme ani Lampis skazu –
So šťastím hnev sa pomíňa.
Dovedie Filet svojich synov,
Vybozká mladých starý kmeť.
Prichodia Chromys s Lykenio.
Svadobné piesne začnú znieť.
Vyhráva Filet na píšťale,
Flautou sa Lampis pripojí.
Dubasia starci, deti malé,
Tancujú kozy po poli,
Vrtia sa ovce družky čoby,
Okrejú capy, barany.
Neskrýva Dafnis svoje hobby –
Bozkom sa Chloé nebráni.
Zeleňou ženích zdobí kozy –
Osloví každú po mene.
Od jednej k druhej koze lozí,
Žiarlivý cap ho odženie.
Chýli sa večer, von sa zmráka,
Zachodí slnko za hory.
Svadobná noc ich ešte čaká.
Pochodní rad sa rozhorí.
Blíži sa sprievod k spacej chyži,
Dotkne sa Dafna Lykena:
-Spomeň si, ako…Nech to hviždí!
V Láske Boh nech vám požehná.
Brumolia chlapi za dverami –
Nemusí cudzí počuť šum.
Konečne doma! Nahí! Sami..!
Pripraví slasť ich o rozum…
Nedôjdu bozky konca-kraja.
Do rána ležia v objatí.
Dve telá v jedno Erós spája,
Na krv sa víno obráti…
„Vravela pravdu Lykenio…“ –
Ráno sa Dafnis rumená.
Vybíja klin sa iným klinom –
Objímu šiju ramená…
Nepovie Chloé, či to bolí…
Pozná, že žarty nevinné
Stvárali dosiaľ spolu v poli.
Bez Lásky Svet sa pominie!
Odteraz ako muž a žena
V selanke žijú, v idyle
Láska sa viacej nečervená,
Pýria sa vôkol motýle.
…………………………………
Pribudnú stádam kozy, ovce,
O syre žijú, o mlieku.
Potôčik zas sa rozklokoce,
Opelia včielky paseku.
Obety nosia ako dosiaľ,
Uctia si nymfy, Eróta,
Vlaží im nôžky bosé rosa,
Pán sa im do sna primotá.
Nemrzol aby pod sosnami,
Prenesú idol do chrámu.
Prilieta Erós rozihraný –
(Nech sa mu strely nelámu!)
Vystavia oltár – Oltár Lásky.
Jaskyňu krášlia deň čo deň –
Venčeky, maky, sedmokrásky…
Píšťala píska, zneje spev…
Pod kozu kladú Filopema –
Synčeka takto… Po mene…
O mliečko chlapča núdzu nemá,
Dosť je ho v kozom vemene.
Agelu kladú k ovčej matke –
Vžijú sa mravy jaskyne.
Nasáva dcérka mliečko sladké…
Mladosť sa časom pominie…
Dožijú v šťastí do staroby
V Prírode, Láske, Svornosti.
Umieni Boh si – človek robí…
V živote sme len za hostí…
……………………………………
myriáda – desať tisíc
Eumeny – bohyne pomsty, pôvodne Erinye (v Ríme Fúrie) (Orestés 5-6)(Orestés 9-10)
D r a g o /podľa Longa/
21102013 – 16022014
