Čo sa zmenilo odvtedy, čo ženy, robotníčky, krajčírky, vyšli práve 8. marca v roku 1908 štrajkovať do ulíc New Yorku a bojovať za svoje základné ľudské práva?
Mnoho, ale aj takmer nič…
V súčasnom parazitickom kapitalistickom prostredí má žena ešte horšie spoločenské postavenie ako v minulosti.
Desať a viac hodinový pracovný čas žien za minimálnu mzdu je realitou aj v súčasnej „vyspelej demokracii“.
Mnoho žien z tzv. tretieho sveta a súčasných kolónii otrocky pracuje pre novodobú šľachtu a buržujov. V západnej spoločnosti sú bežne vykorisťované slúžky tmavšej pleti, ale aj napríklad naše opatrovateľky v postavení slúžok, ktoré sa tešia, že majú vôbec nejakú prácu. O tom, že sú kvôli práce odrezané od rodín a svojich detí, ktoré by mali vychovávať, sa prestalo hovoriť. Výsledok je však už v spoločnosti citeľný a to v podobe čoraz väčších psychických a sociálnych problémov detí a mladých ľudí, ale aj celých rodín.
Iné ženy zasa ťažko pracujú v rôznych novodobých pracovných táboroch, ktoré si u nás zriadili súčasní otrokári, eufemisticky nazvaní „zahraniční investori“, len kvôli lacnej pracovnej sile. Z praxe poznáme, keď títo otrokári našli niekde ešte lacnejšiu pracovnú silu a jednoducho vybrakovali celú fabriku, zatvorili ju a ženy doslova „vyhodili na dlažbu“ ako nepotrebný odpad.
Áno, ženy bojovali za volebné právo. V takom vyspelom Švajčiarsku sa k nemu dostali iba pred päťdesiatimi rokmi, ale vraj v práve voliť im bránila práve „demokracia“.
Nuž ženy získali právo voliť, ale najväčším problémom sú paradoxne politici, ktorých volia a pre ktorých sú ženy iba výťahom k moci.
Kým v minulosti ženy bojovali za svoju ľudskú dôstojnosť, dnes sa jej mnohé dobrovoľne zriekajú a to kvôli finančnému prospechu. Žiaľ, v súčasnosti sa práve toto správanie žien stalo spoločenskou normou. Mnohé takéto odborníčky v postavení „osobností a celebrít“ mediálne radia ženám, ako byť úspešné v rôznych takýchto oblastiach. Nechápu, že takýmto spôsobom popierajú a ničia svoju ženskú podstatu. V skutočnosti je to však dlhodobý plán a cielená likvidácia postavenia ženy v spoločnosti.
Zašlo to až tak ďaleko, že je dokonca popieraná jedna z najdôležitejších úloh žien a tou je materstvo. Kým na jednej strane mnohé celebrity odmietajú mať deti kvôli vlastnej kráse, či najnovšie kvôli „uhlíkovej stope“, tak na druhej strane je podprahovo vytváraná propaganda, že rodiť deti môžu muži.
Až takto ďaleko zašla „vyspelá západná civilizácia“ v novodobom potláčaní základných práv žien v súčasnosti. Samozrejme ako obvykle sa to deje v mene „tradičných západných hodnôt“ , ktoré sú považované za dogmu tzv. „vyspelej modernej demokratickej spoločnosti“.
Dnes, keď sa normálne, obyčajné ženy znova dostávajú na okraj spoločnosti je nutné začať znova bojovať za ich práva a dôstojnosť a vrátiť im ich.
Len málokto si uvedomuje, že nič v spoločnosti sa nedeje náhodne a všetky tieto procesy slúžia na likvidáciu nielen ľudskej, biologickej a duchovnej podstaty žien a mužov. Slúžia aj na ešte väčšie rozdelenie spoločnosti a jej následné ovládanie.
A práve v tento deň, vo sviatok MDŽ, ktorý bol ešte pred pár rokmi dehonestovaný označením ako „komunistický a socialistický sviatok“ len preto, aby sa zo spoločnosti vytratila jeho skutočná podstata, je dobré pripomenúť si obrovskú hodnotu ľudskosti a lásky. Hodnotu, ktorá ukazuje, že ženy a muži by mali prestať proti sebe bojovať, pretože sa navzájom dopĺňajú tak, že dokážu vytvoriť nádherný a dokonalý celok navzájom ako partneri v rôznych vzťahoch, v spoločnom živote, v rodine a v celej spoločnosti.
Nám ženám v tento deň prajem, aby sme znova našli svoju ženskú podstatu a nehanbili sa za ňu. Prajem nám, aby sa nikdy nevzdávali svojej ľudskej dôstojnosti a boli pre mužov, deti a celú spoločnosť nádejou, svetlom a oporou, práve v týchto neľahkých časoch.
A mužom prajem, aby sa rovnako nevzdávali svojej ľudskej dôstojnosti a boli skutočnými mužmi.
Devana
Slnovratovo 8. marec 2024
