Čo nás príbeh Tasmáncov môže naučiť o ekológii

Hovorí sa: „Historia magistra vitae“. Chcel som tento výrok parafrázovať s narážkou na ekológiu, ale v slovníku som nenašiel, ako sa to povie latinsky. Ani v starovekom Ríme, ani v stredoveku nemali v slovníku slovo pre takéto panské huncútstvo. Podľa encyklopédie Britannica toto slovo vynašiel až Ernst Haeckel, nemecký biológ, koncom 19. storočia. Zdalo by sa teda, že až moderná veda objavila zložité vzťahy medzi organizmami a svojim okolím. Že dovtedy si ľudia neboli vedomí toho, ako pôsobia na svoje ekosystémy a na krajinu. Ako keby žili len z ruky do úst.

.

Americký básnik, spisovateľ, mierový a ekologický aktivista Wendell Berry prišiel s niekoľkými zaujímavými myšlienkami, medzi iným aj o tom, že treba znegovať osídlenie Ameriky. Čo tým myslel? Presne to, čím sme začali. Berry napísal, že prví Európania prišli do Ameriky s víziou, ale nevideli. Mali pred sebou víziu kultúrneho sveta v Európe, odkiaľ prišli a tejto vízii podriadili všetko svoje konanie. Tejto vízii sa snažili prispôsobiť krajinu, ktorú našli v Amerike. Neboli schopní naozaj vidieť to, čo ich obklopovalo, neboli schopní zmeniť seba na obraz tejto krajiny a skutočne sa s touto krajinou zžiť.

.

„Civilizovanie“ Austrálie

Tasmánia je najväčší ostrov Austrálie. Leží pri južnom pobreží Austrálie smerom k Antarktíde a pred príchodom Európanov boli pôvodní obyvatelia prakticky izolovaní od zvyšku sveta.

Ako píše článok o veľmi rozsiahlom archeologickom výskume v Tasmánii, v Austrálii to prebiehalo rovnako. Farmári obsadzovali hlavne mierne zvlnené bezlesné oblasti, na ktorých mohli chovať dobytok a ovce a pestovať rastliny privezené zo severnej pologule. Absencia veľkých predátorov bola pre chov veľmi priaznivá a keďže nebolo na čo strieľať, niektorí farmári si z Európy priviezli králiky ako živé terče.

Čo sa dialo ďalej, sa píše vari v každej učebnici ekológie. Králiky v priebehu niekoľkých desaťročí zaplavili celú Austráliu a boli doslova pohromou. Na zníženie ich počtu nepomáhalo strieľanie, jed, ploty, nič. Austrálska vláda nevymyslela nič lepšie ako vybíjať klin klinom a na hubenie introdukovaných králikov vo veľkom priviezla líšky a mačky. Vo výsledku to nebolo riešenie, ale umocnenie problému na druhú. Líšky a mačky sa síce tiež rýchlo rozmnožili, ale namiesto rýchlych a zdatných králikov si našli vhodnejšiu korisť medzi domácimi druhmi zveri a vtáctva. Takže sa znovu potvrdil citát Charlesa Darwina, ktorý mierne parafrázujem: „ktorýkoľvek kút sveta, ktorý biely muž našiel ako rajskú záhradu, začal po jeho príchode veľmi rýchlo starnúť“.

.

Európania teda v priebehu dvoch – troch storočí dokázali nenávratne zmeniť ekosystémy niekoľkých veľkých svetadielov. Práve z tejto perspektívy je zaujímavý archeologický výskum Tasmánie. Táto práca bola zameraná na prieskum, akým spôsobom pôvodní obyvatelia Tasmánie využívali prírodné zdroje. Skombinovala údaje o lokalizácii a charakteristikách (terénnych, klimatických a vegetačných) vyše 8 000 archeologických nálezísk z obdobia posledných 10 000 rokov a výsledkom bol matematický model a mapa lokalít, ktoré boli z hľadiska domorodcov vhodné na obývanie.

.

Archeológovia tieto výsledky hodnotia ako šokujúce. Na prvom mieste síce boli najčastejšie obývanými lokalitami pobrežia mora a veľkých riek, ale s výnimkou vysokých hôr na západe boli archeologické lokality rozmiestnené pomerne rovnomerne. Najväčším prekvapením bolo zistenie, že charakteristiky vegetácie na danom území korelovali s výskytom archeologických nálezov najmenej zo všetkých skúmaných parametrov. Čo to znamená?

Dokázali trvale udržať rovnováhu s prírodou

V záveroch práce sa konštatuje, že sa týmito zisteniami vyvracia mýtus o tom, ako pôvodní obyvatelia nomádskym spôsobom klčovali a vypaľovali krajinu, aby ju prispôsobili na kultúrne obývanie. Namiesto toho sa Tasmánci naučili prežiť a pohybovať v krajine s každým typom vegetácie. A využívali krajinu tak, aby ju nezničili a aby si naďalej zachovávala svoj charakter. Treba pripomenúť, že počas tých 10 000 rokov žili Tasmánci v úplnej izolácii od ostatného sveta a teda nemohli počítať s tým, že keď svoju krajinu „vybývajú“, tak sa presťahujú inam, lebo „migrácia je ľudské právo“.

.

Ako to Tasmánci bez modernej vedy – ekológie – dokázali? Nemali dokonca ani centralizovaný štát s vládou, ktorá by prijímala rozhodnutia záväzne platné pre celý ostrov. Mám na to svoju hypotézu a prinesiem ju v niektorom z ďalších článkov. Na záver však uvediem šokujúcu pointu príbehu – kam sa Tasmánci stratili, lebo z odhadovaného počtu 15 000, koľko ich bolo v roku 1800, keď Tasmániu začali intenzívne osídľovať Európania, dnes už nežije ani jeden.

.

Totálna genocída

Vyššie sme si popísali, akým spôsobom Európania osídľovali Austráliu a vo svetle archeologického výskumu chápeme, že ten spôsob bol pre Tasmáncov nepochopiteľný a neprijateľný. Od samého začiatku chápali, že Európania majú v úmysle navždy zničiť ich známy svet. Dve civilizácie, ktoré sa takto stretli, boli nezlučiteľné a zákonite vyhral silnejší. Vo svetovej literatúre sa nájde mnoho autorov, ktorí popísali veľa  listov papiera, aby sa tento kolaps pôvodnej tasmánskej civilizácie nenazýval genocídou. Je však dobre zdokumentované (v zdrojoch), že úbytok pôvodného obyvateľstva bol výsledkom zámeru a plánovaných akcií, medzi ktorými nechýbali ani masové poľovačky.

.

V roku 1830 už ostalo asi len niekoľko stoviek Tasmáncov, keď sa guvernér rozhodol všetkých ostatných pochytať (rojnicou zo stoviek ozbrojených osadníkov) a presťahovať do koncentračného tábora na ostrov Flinders. Tu v starostlivosti britskej miestodržiteľskej vlády Tasmánci prospievali natoľko, že z roku 1869 sa v archívoch zachovali fotografie posledného živého Tasmánca. A tak nám Tasmánia, popri ekologickom zázraku 10 000 rokov trvajúcej rovnováhy ľudskej populácie s prírodou, prináša aj (zatiaľ) jediný prípad úspešnej totálnej genocídy.

Marián Moravčík

Článok je upravenou verziou pôvodného tu.

Doslov

Dr. Dušan Piršel a Marián Moravčík

DP: Včera sme sa rozprávali o možnom zániku civilizácie a ako mu čeliť a dnes vytiahnete toto. Neviem si predstaviť riešenie v rámci celej Zeme, no vari by pomohlo, keby sme prevzali do vlastných rúk situáciu vo svojom najbližšom okolí. Mali by sme ponúkať nádej, lásku, znovu objavovať ľudskosť a trpezlivo argumentovať. Ovocie sa dostaví.

.

MM: Súhlasím, znie to pekne, len mi v tom chýba definícia toho pevného bodu, na ktorom stojíme. Lebo presne rovnako by sa mohli vyjadriť aj podobní progresívci ako tí, čo „civilizovali“ Tasmániu. Oni to tiež robia v mene „ľudskosti“ a s dobrými úmyslami, ale ich pevný bod nie je ukotvený v histórii Zeme. Veriaci by to nasmerovali na Božiu vôľu, tam by hľadali ten pevný bod. Ale dnes už ani toto nie je isté a cirkev je už schopná akceptovať skoro všetko… Tak by som to aspoň sformuloval tak, že sme výsledkom pôsobenia prírodných zákonov. Vďačíme im za svoj vznik aj možnosť života. A tak by sme mali odolať pokušeniu chcieť ich meniť. Nemali by sme píliť konár, na ktorom sedíme. To je náš jediný pevný bod. Takže by sme mali prevziať zodpovednosť za najbližšie okolie toho konára, na ktorom sedíme a na ktorom nám je dobre.


Zdroje:

https://www.britannica.com/science/ecology

https://en.wikipedia.org/wiki/Wendell_Berry

https://www.ancient-origins.net/news-history-archaeology/tasmanian-aboriginal-0012673

https://cs.wikipedia.org/wiki/Invaze_kr%C3%A1l%C3%ADka_divok%C3%A9ho_v_Austr%C3%A1lii

https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/jbi.13684

https://combatgenocide.org/?page_id=146

https://www.utas.edu.au/news/2018/1/18/513-explainer-the-evidence-for-the-tasmanian-genocide/

https://en.wikipedia.org/wiki/Aboriginal_Tasmanians

https://books.google.sk/books?id=rP1fAwAAQBAJ&pg=PA31&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false

https://books.google.sk/books?id=khCffgX1NPIC&pg=PA79&redir_esc=y#v=onepage&q&f=falsehttps://books.google.sk/books?id=R5p7cRyK748C&pg=PA265&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Niektoré funkcie môžu používať súbory cookie na prispôsobenie obsahu, na vykonávanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Niektoré informácie o tom, ako používate našu stránku, môžu používať aj tretie strany, ktorých softvérové doplnky používame. • We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic.  We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Súhlasím / Accept
Nesúhlasím / Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie nameActive

Kto sme

Webová adresa našej stránky je: http://www.belobog.sk.

Komentáre

Keď návštevníci stránky napíšu komentár, uchovávame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári s komentárom, spolu s IP adresou návštevníka a reťazcom agenta z prehliadača používateľa, aby sme mohli vylúčiť spam. Službe Gravatar môžeme poskytnúť anonymizovaný reťazec odvodený od vašej e-mailovej adresy (tzv. hash), aby sme mohli zistiť, či túto službu používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete tu: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude spolu s vašim komentárom zverejnený aj váš profilový obrázok.

Médiá

Ak na stránku nahrávate obrázky, nemali by ste spolu s nimi nahrávať aj meta-údaje o polohe (EXIF GPS). Návštevníci stránky si môžu vaše obrázky stiahnuť a dostať sa k údajom o polohe, ktoré sú zapísané v meta-údajoch.

Súbory cookie

Ak na našej stránke napíšete komentár, prehliadač vám môže dať možnosť uložiť do súboru cookie vaše meno, e-mailovú adresu a webovú stránku. Je to kvôli vášmu pohodliu, aby ste tie isté údaje nemuseli vyplňovať znovu pri nasledujúcich komentároch. Životnosť týchto súborov cookie trvá jeden rok. Na našej prihlasovacej stránke môžeme nastaviť jeden dočasný súbor cookie, aby sme vedeli zistiť, či váš prehliadač tieto súbory akceptuje. Tento súbor cookie neobsahuje žiadne osobné údaje a hneď po ukončení prehliadača sa vymaže. Keď sa prihlásite, nastaví sa niekoľko súborov cookie, do ktorých sa uložia vaše prihlasovacie informácie a vaše preferencie zobrazenia. Životnosť prihlasovacích súborov cookie trvá dva dni a súborov s preferenciami jeden rok. Ak si vyberiete možnosť „Zapamätať si ma“ (po anglicky „Remember Me“), prihlasovací súbor vydrží dva týždne. Ak sa odhlásite, prihlasovacie súbory cookie sa odstránia. Ak budete upravovať alebo zverejníte článok, vo vašom prehliadači sa uloží ďalší súbor cookie. V tomto súbore cookie nie sú žiadne osobné údaje a je v ňom len identifikátor článku, ktorý ste práve mali otvorený. Po uplynutí 1 dňa bude neplatný.

Zahrnutý obsah z iných webových stránok

Články na tejto lokalite môžu obsahovať zahrnutý obsah (napr. videá, obrázky, články atď.). Zahrnutý obsah z iných webových stránok sa správa rovnako, ako keby sa návštevník nachádzal na webových lokalitách, z ktorých takýto obsah pochádza. Tieto webové lokality môžu tiež zhromažďovať údaje o vás, používať súbory cookie, zahrnovať nástroje sledovania od tretích strán a monitorovať vaše interakcie s týmto zahrnutým obsahom. Samozrejme sa to týka aj situácie, ak máte na danej lokalite konto a ste prihlásení, vtedy tiež môžu sledovať vaše interakcie so zahrnutým obsahom.

S kým zdieľame vaše údaje

V prípade, že požiadate o resetovanie hesla, do príslušného e-mailu bude zahrnutá vaša IP adresa.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Ak na stránke napíšete komentár, tento komentár a s ním súvisiace meta-údaje sa uchovávajú na neurčito. Dôvodom je, aby sme mohli rozoznať následné súvisiace komentáre a aby sme ich mohli potvrdzovať automaticky a nenechali čakať na manuálne potvrdenie. Užívateľom, ktorí si na našich stránkach vytvoria konto (ak bude taká možnosť), tiež uchovávame osobné informácie, ktoré oni zadajú vo svojom používateľskom profile. Všetci používatelia môžu svoje osobné informácie kedykoľvek vidieť, upraviť aj odstrániť (s výnimkou používateľského mena, ktoré sa nedá zmeniť). Tieto informácie sú tiež viditeľné pre administrátorov stránok, ktorí ich tiež môžu meniť.

Aké práva môžete uplatňovať na svoje údaje

Ak máte ne tejto stránke konto alebo ak ste napísali komentáre, môžete požiadať o exportovanie osobných údajov, ktoré o vás uchovávame vrátane údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tiež požiadať, aby sme všetky takéto informácie o vás  odstránili. Toto sa však netýka informácií, ktoré sme povinní uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam odosielame vaše údaje

Komentáre návštevníkov môže kontrolovať automatická antispamová služba tretej strany.

Who we are

Our website address is: http://www.belobog.sk.

Comments

When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where we send your data

Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings
Návrat hore