Hovorí sa: „Historia magistra vitae“. Chcel som tento výrok parafrázovať s narážkou na ekológiu, ale v slovníku som nenašiel, ako sa to povie latinsky. Ani v starovekom Ríme, ani v stredoveku nemali v slovníku slovo pre takéto panské huncútstvo. Podľa encyklopédie Britannica toto slovo vynašiel až Ernst Haeckel, nemecký biológ, koncom 19. storočia. Zdalo by sa teda, že až moderná veda objavila zložité vzťahy medzi organizmami a svojim okolím. Že dovtedy si ľudia neboli vedomí toho, ako pôsobia na svoje ekosystémy a na krajinu. Ako keby žili len z ruky do úst.
.
Americký básnik, spisovateľ, mierový a ekologický aktivista Wendell Berry prišiel s niekoľkými zaujímavými myšlienkami, medzi iným aj o tom, že treba znegovať osídlenie Ameriky. Čo tým myslel? Presne to, čím sme začali. Berry napísal, že prví Európania prišli do Ameriky s víziou, ale nevideli. Mali pred sebou víziu kultúrneho sveta v Európe, odkiaľ prišli a tejto vízii podriadili všetko svoje konanie. Tejto vízii sa snažili prispôsobiť krajinu, ktorú našli v Amerike. Neboli schopní naozaj vidieť to, čo ich obklopovalo, neboli schopní zmeniť seba na obraz tejto krajiny a skutočne sa s touto krajinou zžiť.
.
„Civilizovanie“ Austrálie
Ako píše článok o veľmi rozsiahlom archeologickom výskume v Tasmánii, v Austrálii to prebiehalo rovnako. Farmári obsadzovali hlavne mierne zvlnené bezlesné oblasti, na ktorých mohli chovať dobytok a ovce a pestovať rastliny privezené zo severnej pologule. Absencia veľkých predátorov bola pre chov veľmi priaznivá a keďže nebolo na čo strieľať, niektorí farmári si z Európy priviezli králiky ako živé terče.
Čo sa dialo ďalej, sa píše vari v každej učebnici ekológie. Králiky v priebehu niekoľkých desaťročí zaplavili celú Austráliu a boli doslova pohromou. Na zníženie ich počtu nepomáhalo strieľanie, jed, ploty, nič. Austrálska vláda nevymyslela nič lepšie ako vybíjať klin klinom a na hubenie introdukovaných králikov vo veľkom priviezla líšky a mačky. Vo výsledku to nebolo riešenie, ale umocnenie problému na druhú. Líšky a mačky sa síce tiež rýchlo rozmnožili, ale namiesto rýchlych a zdatných králikov si našli vhodnejšiu korisť medzi domácimi druhmi zveri a vtáctva. Takže sa znovu potvrdil citát Charlesa Darwina, ktorý mierne parafrázujem: „ktorýkoľvek kút sveta, ktorý biely muž našiel ako rajskú záhradu, začal po jeho príchode veľmi rýchlo starnúť“.
.
Európania teda v priebehu dvoch – troch storočí dokázali nenávratne zmeniť ekosystémy niekoľkých veľkých svetadielov. Práve z tejto perspektívy je zaujímavý archeologický výskum Tasmánie. Táto práca bola zameraná na prieskum, akým spôsobom pôvodní obyvatelia Tasmánie využívali prírodné zdroje. Skombinovala údaje o lokalizácii a charakteristikách (terénnych, klimatických a vegetačných) vyše 8 000 archeologických nálezísk z obdobia posledných 10 000 rokov a výsledkom bol matematický model a mapa lokalít, ktoré boli z hľadiska domorodcov vhodné na obývanie.
.
Archeológovia tieto výsledky hodnotia ako šokujúce. Na prvom mieste síce boli najčastejšie obývanými lokalitami pobrežia mora a veľkých riek, ale s výnimkou vysokých hôr na západe boli archeologické lokality rozmiestnené pomerne rovnomerne. Najväčším prekvapením bolo zistenie, že charakteristiky vegetácie na danom území korelovali s výskytom archeologických nálezov najmenej zo všetkých skúmaných parametrov. Čo to znamená?
Dokázali trvale udržať rovnováhu s prírodou
V záveroch práce sa konštatuje, že sa týmito zisteniami vyvracia mýtus o tom, ako pôvodní obyvatelia nomádskym spôsobom klčovali a vypaľovali krajinu, aby ju prispôsobili na kultúrne obývanie. Namiesto toho sa Tasmánci naučili prežiť a pohybovať v krajine s každým typom vegetácie. A využívali krajinu tak, aby ju nezničili a aby si naďalej zachovávala svoj charakter. Treba pripomenúť, že počas tých 10 000 rokov žili Tasmánci v úplnej izolácii od ostatného sveta a teda nemohli počítať s tým, že keď svoju krajinu „vybývajú“, tak sa presťahujú inam, lebo „migrácia je ľudské právo“.
.
Ako to Tasmánci bez modernej vedy – ekológie – dokázali? Nemali dokonca ani centralizovaný štát s vládou, ktorá by prijímala rozhodnutia záväzne platné pre celý ostrov. Mám na to svoju hypotézu a prinesiem ju v niektorom z ďalších článkov. Na záver však uvediem šokujúcu pointu príbehu – kam sa Tasmánci stratili, lebo z odhadovaného počtu 15 000, koľko ich bolo v roku 1800, keď Tasmániu začali intenzívne osídľovať Európania, dnes už nežije ani jeden.
.
Totálna genocída
Vyššie sme si popísali, akým spôsobom Európania osídľovali Austráliu a vo svetle archeologického výskumu chápeme, že ten spôsob bol pre Tasmáncov nepochopiteľný a neprijateľný. Od samého začiatku chápali, že Európania majú v úmysle navždy zničiť ich známy svet. Dve civilizácie, ktoré sa takto stretli, boli nezlučiteľné a zákonite vyhral silnejší. Vo svetovej literatúre sa nájde mnoho autorov, ktorí popísali veľa listov papiera, aby sa tento kolaps pôvodnej tasmánskej civilizácie nenazýval genocídou. Je však dobre zdokumentované (v zdrojoch), že úbytok pôvodného obyvateľstva bol výsledkom zámeru a plánovaných akcií, medzi ktorými nechýbali ani masové poľovačky.
.
V roku 1830 už ostalo asi len niekoľko stoviek Tasmáncov, keď sa guvernér rozhodol všetkých ostatných pochytať (rojnicou zo stoviek ozbrojených osadníkov) a presťahovať do koncentračného tábora na ostrov Flinders. Tu v starostlivosti britskej miestodržiteľskej vlády Tasmánci prospievali natoľko, že z roku 1869 sa v archívoch zachovali fotografie posledného živého Tasmánca. A tak nám Tasmánia, popri ekologickom zázraku 10 000 rokov trvajúcej rovnováhy ľudskej populácie s prírodou, prináša aj (zatiaľ) jediný prípad úspešnej totálnej genocídy.
Marián Moravčík
Článok je upravenou verziou pôvodného tu.
Doslov
DP: Včera sme sa rozprávali o možnom zániku civilizácie a ako mu čeliť a dnes vytiahnete toto. Neviem si predstaviť riešenie v rámci celej Zeme, no vari by pomohlo, keby sme prevzali do vlastných rúk situáciu vo svojom najbližšom okolí. Mali by sme ponúkať nádej, lásku, znovu objavovať ľudskosť a trpezlivo argumentovať. Ovocie sa dostaví.
.
MM: Súhlasím, znie to pekne, len mi v tom chýba definícia toho pevného bodu, na ktorom stojíme. Lebo presne rovnako by sa mohli vyjadriť aj podobní progresívci ako tí, čo „civilizovali“ Tasmániu. Oni to tiež robia v mene „ľudskosti“ a s dobrými úmyslami, ale ich pevný bod nie je ukotvený v histórii Zeme. Veriaci by to nasmerovali na Božiu vôľu, tam by hľadali ten pevný bod. Ale dnes už ani toto nie je isté a cirkev je už schopná akceptovať skoro všetko… Tak by som to aspoň sformuloval tak, že sme výsledkom pôsobenia prírodných zákonov. Vďačíme im za svoj vznik aj možnosť života. A tak by sme mali odolať pokušeniu chcieť ich meniť. Nemali by sme píliť konár, na ktorom sedíme. To je náš jediný pevný bod. Takže by sme mali prevziať zodpovednosť za najbližšie okolie toho konára, na ktorom sedíme a na ktorom nám je dobre.
Zdroje:
https://www.britannica.com/science/ecology
https://en.wikipedia.org/wiki/Wendell_Berry
https://www.ancient-origins.net/news-history-archaeology/tasmanian-aboriginal-0012673
https://cs.wikipedia.org/wiki/Invaze_kr%C3%A1l%C3%ADka_divok%C3%A9ho_v_Austr%C3%A1lii
https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/jbi.13684
https://combatgenocide.org/?page_id=146
https://www.utas.edu.au/news/2018/1/18/513-explainer-the-evidence-for-the-tasmanian-genocide/
https://en.wikipedia.org/wiki/Aboriginal_Tasmanians
https://books.google.sk/books?id=rP1fAwAAQBAJ&pg=PA31&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false
https://books.google.sk/books?id=khCffgX1NPIC&pg=PA79&redir_esc=y#v=onepage&q&f=falsehttps://books.google.sk/books?id=R5p7cRyK748C&pg=PA265&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false
