Čo je inteligentná konsolidácia?

Dostal som mail (4/7/23), z ktorého citujem: „Dobrý deň,  schodok slovenského štátneho rozpočtu sa síce za prvý polrok medziročne výrazne prehĺbil a dosiahol takmer 2,8 miliardy eur, no zatiaľ je zhruba v súlade s celoročnými očakávaniami. Tohto roku má totiž štátna kasa naplánované vysoké výdavky po prepuknutí vysokej inflácie, najmä na pomoc s drahými energiami. Takúto záťaž však štát dlhodobo neunesie, bude nevyhnutné začať šetriť, a to hneď, ako nastúpi nová vláda po voľbách. 
 
Povolebná vláda bude mať príležitosť na inteligentnú konsolidáciu verejných financií, hovorí šéf vládnych analytikov. Tváriť sa, že jednu miliardu ročne dokážeme ušetriť bez toho, aby to drvivá väčšina ľudí zbadala, je ilúzia, povedal v podcaste eNkonomika šéf Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií Juraj Valachy.“
 
Konsolidáciu treba založiť na poznatkoch vedy. Čo nedocenili vlády? Hlboké poznatky. Minulé vlády robili zlú fiskálnu politiku. Budú niesť zodpovednosť? Iste zneužívali právomoci. Prečo štát musí začať šetriť? Lebo hazardovali tí, čo mali zodpovednosť. Roky už hospodárime s deficitom. Odborne – vlády nerobili vedecky poctivú, dostatočne hlbokú a komplexnú fiskálnu politiku založenú na ekonomickej vede. Ekonómia, menovite teória fiskálnej politiky (definuje ekonometrické modely) konkrétne odpovedá na otázku, čo nám môže ekonomická analýza povedať o efektoch, dôsledkoch rôznych fiskálnych  opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín, ktorých zmeny, pohyb pokladáme za indikátor výkonnosti ekonomiky, napr. príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny, bilanciu zahraničného obchodu, ba aj platobnú bilanciu.

Čitateľa si dovolím informovať, že na Slovensku máme štátne inštitúcie, ktoré dohliadajú na fungovanie fiskálnej politiky. Predovšetkým je to Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len: „ARDAL“) vznikla podľa § 14 zákona č. 291/2002 Z. z. z 21. mája 2002 o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách je orgánom štátnej správy, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií SR. ARDAL je orgánom štátnej správy a zároveň je obchodníkom s cennými papiermi podľa (§ 54 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona o Štátnej pokladnici.
 
Čitateľ sa na internete môže presvedčiť čo je úlohou ARDAL Od roku 2004 je to najmä : zabezpečiť na základe analýzy trhu , portfólia štátneho dlhu a vypracovaného systému riadenia rizík, profesionálne riadenie krytia štátneho dlhu a likvidity, s cieľom optimalizácie nákladov s ním spojených, umožniť oddelenie operatívneho riadenia krytia štátneho dlhu a likvidity od formulovania politiky a kontroly dodržiavania rámcov a pravidiel, výrazne zlepšiť komunikáciu s finančným a kapitálovým trhom a investormi, pokúsiť sa v spolupráci s Ministerstvom financií SR a ostatnými inštitúciami pôsobiacimi na finančnom a kapitálovom trhu zvýšiť likviditu a transparentnosť trhu so štátnymi cennými papiermi, zabezpečiť flexibilitu operatívneho riadenia krytia štátneho dlhu, na medzinárodnej úrovni napomáhať pri integrácii slovenského finančného trhu a finančného riadenia okruhu verejných financií s krajinami EÚ. Teda ARDAL prevzala plnú zodpovednosť za operatívne riadenie krytia štátneho dlhu. ARDAL zodpovedá za výkon riadenia krytia štátneho dlhu.
 
Ešte musím spomenúť aj Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Vznikla v roku 2012 ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky. Prostredníctvom profesionálnej práce a na základe najmodernejších analytických nástrojov by rada mala nastavovať zrkadlo vláde, zlepšiť informovanosť verejnosti.
 
A máme aj Inštitút finančnej politiky, ktorý zviedol nový pojem inteligentná konsolidácia.
 
Prečo teda vznikali deficity, keď máme 3 orgány, a prečo je problém inteligentnej konsolidácie? Nemôžem nespomenúť že ekonomické vedy všetkým trom inštitúciám poskytujú prostriedky na vedecké riadenie ekonomiky, analytické nástroje, čo som už spomenul vyššie. Aby som to konkretizoval, a teda čitateľ veril mojim tvrdeniam, uvediem konkrétny ekonometrický model (iba naformulujem) a to na báze sústavy lineárnych rovníc.
 
Rovnica HDP:
Y = C + I + G + (X -M)
Rovnica spotreby:
C = C(Y(1 – ty) – µ) 
Rovnica investícií:
I = I(i) 
Rovnica dovozu:
M = M(Y)
Rovnica úrokovej miery, sadzby:
i = i(Y, MS) 
 
kde G, X a MS (zásoba peňazí) sú tzv. autonómne premenné pričom premenné M = import, C = spotreba obyvateľstva, ty je proporcionálna príjmová daňová sadzba, µ sú dane invariantné s Y a i je úroková sadzba. Funkcie modelu sú vo všeobecnom tvare, presná funkcia nie je špecifikovaná. Napríklad I = I(i) znamená, že investície sú funkciou úrokovej miery, ale som nešpecifikoval typ funkcie, iba hovorím, že je lineárna (napr. I = a – bi). Takáto všeobecnosť  postačuje na to, aby som urobil jeho analýzu.

S modelom totiž môžem experimentovať (spomenuté inštitúcie) a získavať nové a nové riešenia.
Iste budú iné hodnoty premenných na ľavej strane od =, ak napríklad X = 100 a iné ak X = 120. Premenná I bude iná ak úroková miera bude raz i = 6 percent a i = 10 percent. Po získaní variantných riešení máme možnosť vyhodnotiť varianty aj vzhľadom na ekonomické fakty, ktoré nie sú vyjadrené rovnicami.

Vládni analytici, ekonómovia by mohli tento model vyhodnocovať aj pomocou derivačného počtu, aby hlbšie preskúmali smer ako sa budú správať závisle premenné (+, -); ako bude fungovať ekonomika. Reálny model môže mať 100 a viac rovníc, teda vláda má pod kontrolou 100 a viac rovnováh ekonomiky.
 
 
Záver
Ekonomická teória fiskálnej politiky odpovedá, ako čitateľ zistil,  na otázku, čo nám môže ekonomická analýza povedať o efektoch, dôsledkoch rôznych fiskálnych  opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín, ktorých zmeny, pohyb pokladáme za indikátor výkonnosti ekonomiky, napr. príjem, output, zamestnanosť,  rast, ceny a bilanciu zahraničného obchodu, ba aj platobnú bilanciu.

Aby bol čitateľ informovaný aj o inštitucionálnom usporiadaní na kontrolu fiskálnej politiky, v úvahe som uviedol tri dôležité inštitúcie, orgány. Vzniká tak otázka ako dôsledne si tieto inštitúcie plnia úlohy dané zákonom. Kde zostala zodpovednosť vrcholových funkcionárov za plnenie si úloh. Vymysleli si pojem inteligentná konsolidácia.
Vládni analytici nedocenili hlboké poznatky teórie fiskálnej politiky. Povolebná vláda bude mať príležitosť na inteligentnú konsolidáciu verejných financií, hovorí šéf vládnych analytikov. Ale, neporušili zákonom stanovené povinnosti?

Videl som programové vyhlásenie vlády a som si istý, že napriek deklaráciám, tá konsolidácia verejných financií nemôže byť inteligentná.
(Výstraha! Nižšie uvedené informácie vám môžu spôsobiť náhle zvýšenie tlaku alebo iné zdravotné problémy. Ak k tomu máte sklony, ďalej nečítajte.)

Jednou z hlavných priorít vlády v programovom vyhlásení je (a očakáva sa to aj od ďalších vlád nielen po najbližších voľbách) záväzok vynaložiť 2 % HDP na obranu.
Vzhľadom na to, že v prvej rovnici pána profesora je G pravidelne 40 – 50 % HDP to znamená, že výdavky na obranu by mali predstavovať 5 % verejného rozpočtu (a pre zaujímavosť viac ako 20 % zo sumy miezd všetkých zamestnancov).

Keďže výdavky na obranu sa spravidla realizujú nákupom vojenskej techniky vyrobenej v zahraničí, tento výdavok má na celkové financie v štáte horší dopad ako keby sa jednoducho „prejedol“. Keby sa napríklad výdavky na obranu realizovali budovaním opevnení a nákupom materiálu od slovenských výrobcov, tieto výdavky by boli impulzom pre slovenskú ekonomiku.
Výdavky na obranu sú najhlúpejším možným vynaložením verejných financií – z hľadiska ich konsolidácie. Ak je toto hlavná priorita vlády – určite nekoná v tejto veci inteligentne.

Keď sa verejne hovorí o výdavkoch na obranu, najčastejšie sa spomína číslo 2 % HDP. Opticky to nevyzerá veľa, ale po rozpočítaní na obyvateľa to je ekvivalent približne 20 % priemerného platu zamestnanca, resp. 100 % priemerného dôchodku.
Takže keď niekedy uvidím v okolí Sliača lietať tie slávne stíhačky, ktoré Slovensko „nevyhnutne potrebuje“, tak si poviem: „Aha, tam letia moje dovolenky pri mori…“