Chcela by Božena Němcová žiť v novodobom liberálnom absolutizme?

Ilustračný obrázok: Wikipedia

Pred pár dňami som si na jednom z tv. kanálov pozrela životopisný film o českej spisovateľke a národovkyni Božene Němcovej „Horoucí srdce“, v ktorom ma zaujala jedna z jej myšlienok, ktorú povedala približne desať rokov pred svojou smrťou.
„Kdybych měla volit, tedy bych si přála narodit se znova as za dvě stě let, anebo ještě pozdeji, neboť nevím, bude-li do té doby takový svět, v jakém bych já chtěla žít s rozkoší.“

Dňa 4. februára uplynulo 200 rokov od jej narodenia a film zachytával život B. Němcovej a osudy ľudí, ktorí ju obklopovali v dobe, ktorú poznáme ako „Bachov absolutizmus“. Dobu, ktorá po revolučných rokoch 1848 – 49, mala za úlohu posilniť celistvosť Habsburskej monarchie.
Každý, kto pozná život tejto spisovateľky a nielen jej, ale všetkých národných dejateľov na Slovensku a v Čechách vie, že to bolo desaťročie národnostného útlaku.
Bachov absolutizmus síce priniesol mnohé reformy, ktoré sa týkali hospodárstva, rozvoj kapitalizmu a vznik tovární, alebo liberalizáciu obchodu, výstavbu železníc a ciest. Na Slovensku (Hornom Uhorsku) však nastalo zaberanie nielen priemyselných podnikov, ale najmä pôdy rakúskymi a zahraničnými kapitalistami, ktorí zmenili spôsob hospodárenia z feudálneho na kapitalistický. Táto situácia spôsobovala veľkú nezamestnanosť v chudobných regiónoch Slovenska, hlad a následné epidémie chorôb. V tomto období nastalo veľké vysťahovalectvo chudobných ľudí do úrodnejších krajov Uhorska, ale aj do Ameriky.
Absolutizmus priniesol roky národného útlaku, potláčanie slobôd zhromažďovania sa a spolčovania. Nastala tvrdá cenzúra, policajné prenasledovanie, perzekuovanie – trestné stíhanie, utláčanie a mocenské šikanovanie ľudí za ich presvedčenie a názory. Bola obmedzená sloboda slova tlačovým zákonom v roku 1852 a zavedená úplná kontrola nad politickou, ideovou a morálnou náplňou tlače. Takisto nastala úplná kontrola školstva.
A práve na začiatku tohto útlaku povedala B. Němcová svoje slová, ktoré ma primäli zamyslieť sa nad dobou, v ktorej žijeme.
Áno aj my žijeme v dobe, ktorá prináša rôzne „reformy“. Je to najmä technický a technologický pokrok, ktorého výdobytky sa používajú na novodobé ovládanie občanov, na ich sledovanie, ale aj prenasledovanie.
Okliešťujú sa slobody a najmä sloboda slova a znova nastáva v mene falošných ideí liberálnej demokracie, novodobá forma absolutizmu. Začalo sa prenasledovanie nepohodlných osôb, ktoré poukazujú na nové formy totalitných režimov. Začína sa nielen útlak občanov, ale aj ich trestné stíhanie za názory a vyjadrenia. Bežne sa porušujú ľudské práva a ľudia majú pocit, že sú bezmocní voči svojvôli ľudí, ktorí chcú zaviesť formu absolutistického vládnutia. Neveria v slobodný priebeh volieb, neveria planým sľubom tých, ktorí sa ich snažia obrať ešte aj o posledné odrobinky sociálnych istôt, ktoré im ostali.
Ktovie, čo by na toto všetko povedala B. Němcová, ktorá zažila prenasledovanie za svoje presvedčenie a názory.
Ktovie, či by sa chcela narodiť a žiť v súčasnom politickom zriadení.
Ktovie, aký bude osud nášho štátu a jeho občanov, keď sa naplní dlhodobo pripravovaný scenár na ovládnutie tohto štátu a potlačenie všetkých slobôd, ktoré ešte ľuďom ostali. Scenár, ktorý je pripravený na posilnenie moci a bruselskej a severoatlantickej monarchie.
Bude taký istý ako pred 170 rokmi?

Devana

Slnovratovo 12. februára 2020

Dodatok autora:

Na tento článok som si spomenula dnes, počas krásneho rozhovoru s Yvetkou Rychaříkovou.

Dlhodobo pripravovaný scenár sa Na Slovensku a aj v Česku začal napĺňať a mnohí ľudia “liberálny absolutizmus” pociťujú na vlastnej koži.Brusel aj NATO si upevnili svoje pozície tak, že v oboch štátoch sa k moci dostali ľudia, ktorým na vlastnom štáte a občanoch nezáleží. Na zabezpečenie poslušnosti občanov používajú totalitné praktiky a mnoho politikov má diktátorske maniere.

Ktovie koľko rokov uplynie, kým sa svet stane takým, v ktorom by s rozkošou žila nielen Božena Němcová, ale aj my všetci?