Úvodná poznámka: Reláciu pri príležitosti jubilea spisovateľa Pavla Janíka pripravil redaktor RTVS (Rozhlasu a televízie Slovenska) Martin Jurčo (krátené)
MARTIN JURČO: Básnik, publicista a dramatik Pavol Janík sa narodil 15. októbra 1956 v Bratislave. Absolvoval filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku. Popri štúdiu bol dva roky režisérom v rozhlase, potom dramaturgom vo filme, neskôr pracovníkom ministerstva kultúry, pôsobil v médiách, reklame a umeleckých združeniach.
Na konte má viacero zbierok básní, aforizmov, dramatických diel, odborných kníh i prekladov. Ťažisko tvorivej činnosti Pavla Janíka spočíva v poézii. Už svojím knižným debutom Nezaručené správy (1981) upútal pozornosť širšej kultúrnej verejnosti. Predstavil sa ako básnik civilného tónu a spontánneho básnického výrazu, ktorému nechýba schopnosť irónie a sebairónie. Táto poetika sa stala typickou pre celú jeho tvorbu, ktorá popri kritickom charaktere nadobudla aj humorný až groteskný rozmer. Jeho výraz sa stáva strohým až aforistickým, založeným na myšlienkovom a významovom posune v rámci jazykovej hry.
Uveďme názvy niektorých ďalších zbierok Pavla Janíka: Zrkadlo na konci leta (1984), Do videnia v množnom čísle (1985), Hurá, horí! (1991), Niekto ako boh (1998), Buď vôňa tvoja (2002), Kmitočet tvojich bokov (2002), Divadlo Život (Bulharsko – 2003), Táranie nad hrobom (2004), Oprava Titanicu (Ruská federácia – 2004, Macedónsko – 2005, Srbsko – 2018), Z pekna šťastie (2006), Zašifrovaná jeseň (2007), Tretie skupenstvo muža (Česká republika – 2009), Slovník cudzích snov (Veľká Británia – 2014).
Jeho knižné súbory aforizmov vyšli pod názvami: Dobrá zrada nad zlato (1996), Satanovisko (1999), Pes hore bez… 101 psín (2000), Špinavé čistky (2002).
Z diel literatúry faktu spomeňme monografiu o filmovom režisérovi Vladimírovi Bahnovi (1986), ďalej Generál Lorenc – Dešifrovaný svet (2000), Rozhovory (o štátnosti) (2002), Nad vedou (2003), Špionážny slovník (2006), Špión z Bratislavy (spoluautorka Gabriela Holčíková) (2006), Špionážne skratky (2006), Hovorca samého seba (2009).
Teraz niekoľko myšlienok Pavla Janíka, ktoré vyslovil pred rozhlasovým mikrónom:
Martin Jurčo:
Oblastí a inštitúcií, v ktorých Pavol Janík pracoval, bolo naozaj neúrekom, ako to sám priznáva…
Pavol Janík:
V súčasnosti sa zotrvávanie na jednom pracovisku pokladá za nedostatok flexibility. V čase, keď som často menil zamestnanie, sa striedaniu profesií vravelo fluktuácia, takže som sám o sebe hovoril, že som renomovaný fluktuant. Pravda je, že slovenskí spisovatelia – až na niekoľko výnimiek – sa literárnej tvorbe venovali popri zamestnaní. Zväčša boli redaktormi v časopisoch, vo veľkých knižných vydavateľstvách, v rozhlase, televízii alebo vo filme.
Martin Jurčo:
Po zásadných spoločenských zmenách na prelome 80. a 90. rokov Pavol Janík vstúpil aj do sveta reklamy, ktorej kvalita závisí od nápaditosti, dômyselnosti a duchaplnosti.
Pavol Janík:
Prácu v reklame pokladám za vysokú školu z viacerých dôvodov. Jednak sa v tom čase u náš etablovala reklama západného typu. GGK bola vtedy jediná európska agentúra, ktorá mala aj prestížnych amerických klientov. Keď som do nej nastúpil, kreatívnym riaditeľom bol Kamil Peteraj, takže tam boli osobnosti, od ktorých som sa mal čo učiť. Myslím si, že som skutočne absolvoval školu, ktorá ma zbavila zvyškov autorskej naivity a obrúsila moje remeselné postupy.
Popri veľkej miere spontánnosti a vnútorného pretlaku, ktoré sú nevyhnutné pre umeleckú tvorbu, som nadobudol schopnosť racionálne reflektovať výsledky svojej tvorivej činnosti. Proces som si rozdelil na generovanie nápadov, a potom na ich veľmi prísnu selekciu, takže z veľkého množstva vytvorených riešení som sa naučil vybrať len tie optimálne, ktorými som neraz prekvapil aj sám seba.
Napríklad – Mliekom proti liekom; Z masla mať slasť; Lásku Ti vyslovím chlebíkom maslovým; Kto Shell má, je šelma.
Martin Jurčo:
Pavol Janík je okrem spomínaných zbierok básní a aforizmov aj autorom viacerých dramatických diel.
Spomeňme aspoň niektoré: s manželkou Oľgou napísal Tuctovú komédiu, ktorú uviedol rozhlas (1986) a následne televízia (1987), ďalej Škrupinový zámok – rozhlasová hra (1988), Súkromný striptíz – divadelná hra (1992) a televízna hra (1997), Maturitný oblek – Veselá tragédia – divadelná hra (1992) a rozhlasová hra (1992), Pasca na seba – divadelná hra (1995), Nebezpečné veselohry – tri divadelné hry (Slovensko – 2003, Kanada – 2004), Ruská federácia – 2006), Nežná klauniáda – rozhlasová hra (2004), Bez motívu – rozhlasová hra (2005), Bez zábran – rozhlasová hra (2005), Bez záruky – rozhlasová hra (2006).
Pavol Janík:
Za podstatné pokladám, že moje kľúčové hry vyšli knižne v Ruskej federácii, ale ešte predtým v periodiku, ktoré sa nazýva Toronto Slavic Quarterly a vychádza na Torontskej univerzite v Kanade, teda tieto diela prešli medzinárodnou oponentúrou, keďže si ich osvojili renomované inštitúcie vo významných krajinách.
Mimochodom – Súkromný striptíz uspel v prvom ročníku anonymnej súťaže Cena Alfréda Radoka, ktorej odbornými garantmi boli Václav Havel a Martin Porubjak.
Nechcem sa porovnávať s nejakými velikánmi, ale Kraskovi stačili dve knižky na to, aby sa stal dôležitou kapitolou slovenskej literatúry. Keďže viacero mojich diel zostalo hodných spomenutia a prečítania si aj po rokoch – a to v prekladoch do mnohých jazykov, tak azda môžem byť so sebou spokojný.
.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 50 krajinách.
