Cesta k riešeniu hádanky ľudských potrieb

Socializmus, ktorí si niektorí z nás ešte reálne pamätajú, mal byť cestou ku komunizmu. Komunizmus mala byť beztriedna spoločnosť bez vykorisťovania, zameraná na všeobecné uspokojovanie ľudských potrieb. Pri spätnom pohľade si uvedomujem, že spoločnosť po praktickej stránke venovala značnú pozornosť mnohým ľudským potrebám, na ktoré všetky súčasné „demokratické“ vlády kašlú. Je však zaujímavé, že témou ľudských potrieb sa tak málo zaoberala ekonomická teória. Napríklad o teórii hierarchie potrieb od Abrahama Maslowa som sa dozvedel až niekedy v 90-tych rokoch.

Predpokladám, že Maslowova koncepcia je čitateľom aspoň orientačne dostatočne známa, nebudem ju popisovať podrobne (prípadne odkážem sem alebo sem). Oproti socialistickému rozdeleniu na „základňu“ a „nadstavbu“ to bol pokrok, ale po dôkladnom preverení v praktickej psychológii a pokusoch premietnuť túto predstavu do ekonomických vzťahov, človek zistí, že je ešte len úplne na začiatku a táto teória snáď len pootvorila dvere do inej dimenzie myslenia. Nevyriešila toho zatiaľ veľa. To isté cítilo mnoho autorov – psychológov z celého sveta a tak vznikali rôzne pokusy o rozšírenie alebo rozvinutie teórie.

Všimol som si už dávnejšie, že Maslowove zobrazenie systému ľudských potrieb sa zaujímavým spôsobom podobá na indickú (orientálnu) predstavu ľudských energetických centier v tele – na systém čakier. A prieskumom na internete som zistil, že nie som zďaleka prvý, kto si túto analógiu všimol.

Čo je na tejto analógii najdôležitejšie? Energetický prístup.
Čakry sú virtuálne energetické centrá, v ktorých sa sústreďuje a z ktorých sa vyžaruje určitý typ energie, kvalitatívne súvisiaci s určitými činnosťami alebo potrebami. Energetický prístup nám umožňuje predstaviť si uspokojovanie potrieb, alebo na druhej strane ich deficit, ako prijímanie alebo vydávanie energie. Dovoľuje nám to počítať bilanciu takýchto energií a aspoň abstraktne tieto javy kvantifikovať.
Niekedy nabudúce si o tom povieme viac.