Nie, nemám tým na mysli konsolidačný balíček, ktorý prijala súčasná vláda a následné zvyšovanie cien, tie predsa rástli aj počas „covidovej plándemie“. Mám na mysli krízu, ktorá sa postupne prejavuje v celej „vyspelej západnej spoločnosti“ a je následkom nehospodárneho šafárenia politických elít, ale najmä ich mocenských ambícií.
Žiaľ, doteraz každú vojnu a je jedno, či konvenčnú, alebo hybridnú v akejkoľvek podobe zaplatili vždy len tí dole, peniazmi a aj životmi. A platia a budú platiť aj teraz.
Už dlhšiu dobu si všímam, ako naše portály, ktoré sa venujú vareniu, zverejňujú rôzne recepty na lacnejšie jedlá, ktoré boli počas časov hojnosti považované za prežitok určený pre nižšie spoločenské triedy, čiže pre tých chudobnejších. A k nim sú pripojené komentáre, ako naši predkovia dokázali žiť aj v skromnejších podmienkach a gazdinky dokázali navariť aj z lacných a sezónnych surovín.
Henrymu Kissingerovi sa pripisuje známy výrok: „Ovládajte ropu a budete ovládať národy. Ovládajte jedlo a budete ovládať ľudí.“
A to platí práve v súčasnosti. Aj keď bolo Slovensko kedysi považované za poľnohospodársku krajinu, posledných pár desaťročí a aj teraz sa na najúrodnejšej poľnohospodárskej pôde stavajú montážne haly ako napríklad automobilky, či v súčasnosti plánovaná výstavba „baterkárne“ v Šuranoch. A to jedna z príčin, kvôli ktorej sa z nášho štátu stala potravinovo nesebestačná kolónia.
Aj keď sa oficiálne priznáva až 40% potravinová sebestačnosť štátu, skutočnosť je podľa množstva slovenských potravín na pultoch obchodov oveľa horšia. Veľký podiel na tomto probléme má zákerná bruselská politika a šialené nariadenia EÚ, ale aj servilnosť doterajších slovenských vlád a postupná likvidácia poľnohospodárstva. Z tohto dôvodu je na Slovensko dovážené obrovské množstvo potravín, približne tisíc kamiónov denne. Za rok 2023 bolo na Slovensko privezené najviac potravín v histórii nášho štátu, približne za 2,3 miliardy eur.
Takže v súčasnosti na Slovensku nie je primárne problémom „konsolidačný balíček“, ale potravinová nesebestačnosť štátu. A najmä to, že doterajšie vlády nerobili nič, aby túto situáciu riešili. A ľuďom úplne stačilo, že mali plné regály rôznych potravín. Nemali potrebu starať sa o ich pôvod a ani o ich kvalitu.
V súčasnosti sa však situácia drasticky mení a to práve spomínanou krízou, ktorá v krajinách západnej Európy už prepukla obrovskými problémami automobilového priemyslu. Predchádzal jej aj obrovský nárast potravín počas posledných štyroch rokov v celej Európe, ale najmä v postsocialistických štátoch.
Nuž čakajú nás časy skromnosti, ktoré sa mnohým nebudú veľmi páčiť, pretože potravín bude menej a budú drahé práve v postsocialistických kolóniách, v ktorých si veľa ľudí zvyklo na falošný blahobyt na dlh, nielen ten na ten vlastný, ale aj na dlh budúcich generácií.
Čakajú nás časy skromnosti, ktoré sa mnohým nebudú páčiť, pretože skromnosť je v súčasnosti považovaná za prejav chudoby nižších vrstiev. V skutočnosti je však skromnosť stav mysle a slobody ducha človeka, ktorý nie je zotročený „konzumom“. Konzumom, ktorý hlása že človeku prináša skutočné šťastie len materiálne zabezpečenie, blahobyt v rôznych podobách a plné regály v obchodoch.
Nuž ktovie, možno časy materiálnej a najmä potravinovej skromnosti privedú ľudí k tomu, že si znova budú vážiť jedlo, prácu poľnohospodárov a potravinárov a začnú si sami pestovať a vyrábať svoje vlastné potraviny a časť času, ktorý trávia „šúchaním milášika“ a na sociálnych sieťach, či bezcieľného „šopovania“ využijú skutočne zmysluplne.
A možno časy skromnosti privedú ľudí k tomu, že začnú hľadať iné bohatstvo, a to mravné, intelektuálne a duchovné.
Devana
Slnovratovo 24. september 2024
