Pod týmto názvom napísal britský redaktor Mark Curtis na portáli Declassified UK článok, ktorý si zaslúži pozornosť.
https://www.declassifieduk.org/uk-leaders-have-betrayed-those-who-fought-in-ww2/
Autor hovorí o tom, že Briti môžu byť právom hrdí na to, že pred 80 rokmi pomohli vyhrať druhú svetovú vojnu. Počas vojny zahynulo približne 384 000 britských vojakov spolu s viac ako 70 000 civilistami. Zahynulo aj takmer 200 000 vojakov z krajín Commonwealthu.
Pre britských predstaviteľov boli počas druhej svetovej vojny určite v hre imperialistické záujmy, najmä pri ochrane impéria, ktoré v roku 1939 pokrývalo približne štvrtinu svetovej populácie. Ale obyčajní Briti nebojovali za obranu impéria. Riskovali svoje životy, aby ochránili krajinu pred Hitlerovou inváziou, s cieľom zastaviť nacistickú dominanciu v Európe.
https://www.spectator.co.uk/article/churchill-did-admire-mussolini
Boj proti fašizmu
Vzťah britského establišmentu k fašizmu bol však vždy ambivalentný. Premiér Winston Churchill, ktorý viedol politiku ústupkov a zatiahol Britániu do vojny s Hitlerom, bol vášnivým obdivovateľom Benita Mussoliniho a fašistického hnutia, ktoré založil v roku 1919. Winston Churchill je zbytočne heroizovaný politik, pretože sa podieľal v priebehu svojej kariéry na množstve zločinov v mene britského imperializmu. Svedčí o tom aj článok SME na portáli nižšie z obdobia, keď SME ešte nebolo ulovené v sorosovskej informačnej sieti.
https://historickarevue.sme.sk/c/22528877/odvratena-tvar-pana-churchilla.html
„Na jeseň roku 1895 sa Churchill dostal na Kubu, kde pomáhal španielskym jednotkám likvidovať bojovníkov za kubánsku nezávislosť, potom jeho kroky smerovali do Indie. V oblasti dnešného Pakistanu jeho jednotka potlačila nepokoje, podľa jeho slov „nepríčetných džihádistov so silným domorodým sklonom k zabíjaniu“.
Nasledovala známa bitka pri Omdurmáne v Sudáne, kde v roku 1898 britská armáda zmasakrovala sudánske povstanie (stratila 47 mužov, straty moslimov predstavovali viac ako 12-tisíc mŕtvych a 13-tisíc ranených). V roku 1920, keď proti Britom povstali Kurdi, nemal problém vyhlásiť, že je „silne za použitie jedovatého plynu proti necivilizovaným kmeňom“.
Jeho obhajcovia tvrdia, že mal na mysli slzný plyn, jeho kritici to tak nevidia. O Mahátmovi Gándhím sa vyjadril ako o „polonahom fakírovi“, ktorého by mali „zviazať, položiť pred brány Dillí a potom nechať rozšliapať slonovi, na ktorom bude sedieť nový britský miestokráľ“. Po začatí Gándhího hnutia nenásilného odporu vyhlásil, že Indov nenávidí, že „je to zvierací národ so zvieracím náboženstvom“.
Najväčšiu chybu však urobil Churchill, keď úmyselne obetoval mesto Coventry v druhej svetovej vojne. Šifrovací prístroj Enigma bolo špičkové eso v rukách Nemcov a špičkové eso Britov, ktorým sa podarilo prelomiť šifrovanie a čítali zašifrované nemecké depeše. Briti sa dozvedeli, že Coventry, v ktorom sa nachádzali továrne vojenského priemyslu má byť bombardované Nemcami. V noci 14. novembra 1940 tristo nemeckých bombardérov zhodilo na priemyselné mesto Coventry 500 ton výbušnín, 33 000 zápalných bômb a desiatky padákových mín. Zahynulo okolo 1000 Britov, okolo 5000 bolo zranených, bolo zničených 50 749 domov, mesto bolo totálne zničené. Trvalo týždeň, kým sa podarilo uhasiť požiare. Z mnohých dokumentov vyplýva, že Churchill vedel o nadchádzajúcom bombardovaní Coventry, ale neurobil žiadne protiopatrenia kvôli tomu, že sa bál, že Nemci pochopia, že Briti vedia dešifrovať správy z nemeckej Enigmy. Pritom Briti vedeli aj z iných zdrojov, že Coventry bombardované bude.
Declassified UK ďalej píše, že po porážke Nemecka sa na celé desaťročia po roku 1945 Spojené kráľovstvo stalo útočiskom pre niektorých z tých, ktorí dobrovoľne spolupracovali s nacistami. Británia povolila priviesť do krajiny približne 10 000 bývalých vojakov Waffen-SS, najmä z Ukrajiny a pobaltských štátov.
Niektorých z nich použila spravodajská služba MI6 v novej studenej vojne so Sovietskym zväzom. Koncom 40. rokov 20. storočia MI6 tajne spolupracovala s bývalými ukrajinskými nacistickými pohlavármi vrátane Banderu na vyvolaní nepokojov v Sovietskom zväze. Množstvo informácií a svedectiev je možné si pozrieť aj v knihách o vynikajúcom sovietskom rozviedčikovi Kimovi Philbym. Philby bol vysokým predstaviteľom MI6 a KGB súčasne. Množstvo rokov podával Moskve informácie o špinavostiach CIA A MI6. Bol členom slávnej špionážnej skupiny Cambridge Five, ktorá napáchala Britom a USA vo vojne špiónov obrovské škody.
Od roku 1945 sa britskí lídri vzdali predstavy, že invázie predstavujú takýto zločin. Spojené kráľovstvo od konca druhej svetovej vojny nasadilo svoje vojenské sily do bojov viac ako 80 krát v 47 krajinách. Medzi tieto epizódy patria priame invázie – najmä do Egypta (1956), Afganistanu (2001) a Iraku (2003) – a intervencie na odstránenie vlád, ktoré sa rovnali inváziám – ako napríklad Britská Guyana a Irán (obe v roku 1953), Indonézia (1957), Líbya a Sýria (2011).
https://www.declassifieduk.org/the-uks-83-military-interventions-around-the-world-since-1945/
Británia tiež vždy poskytla podporu americkým inváziám alebo intervenciám, najmä vo Vietname (1965-75), Nikarague (80. roky), Líbyi (1986), Paname (1989) a Sudáne (1998). Británia podporila prevrat generála Augusta Pinocheta v Čile v roku 1973 a následne pomáhala brutálnym vojenským spravodajským službám režimu pri vraždení jeho politických oponentov. O tri roky neskôr, keď sa v Argentíne chopila moci pravicová vojenská junta, ktorá následne zabila tisíce ľudí, sa vláda Margaret Thatcherovej snažila posilniť obchodné, politické a vojenské vzťahy s týmto režimom. Británia tiež zohrala skrytú úlohu v prelomovom prevrate v Brazílii v roku 1964, ktorý podporovali USA a ktorý viedol k nastoleniu brutálnej 21-ročnej vojenskej diktatúry. Jedným z najhorších povojnových zločinov v Ázii bolo zabitie viac ako 500 000 ľudí generálom Suhartom v rokoch 1965 – 1966 v Indonézii. Britské odtajnené spisy ukazujú diplomatickú a praktickú podporu Suhartovej kampane zo strany Spojeného kráľovstva.
https://www.markcurtis.info/2007/02/12/the-slaughters-in-indonesia-1965/
Británia desaťročia podporovala juhoafrický režim aparteidu alebo ho priamo podporovala, aby si udržala vojenské väzby a záujmy v oblasti nerastných surovín.
Hneď ako bol Nelson Mandela v roku 1990 po 27 rokoch prepustený z väzenia britskí predstavitelia u neho lobovali za svoje obchodné záujmy v Južnej Afrike. Poukazuje to na skutočnosť, že aj Briti, ako aj väčšina Západu, sú schopní stále spolupracovať aj s fašistami alebo inými extrémistami pre zabezpečenie si finančných ziskov.
Osemdesiat rokov po najničivejšej vojne v dejinách Európy teraz britskí vojenskí vodcovia nastoľujú možnosť vojny s Ruskom. Vláda dokonca tvrdí, že bezpečnosť Spojeného kráľovstva „začína na Ukrajine“. V skutočnosti Briti pomáhajú Ukrajine presadzovať svoje geopolitické záujmy. Rusko je hlavným rivalom Británie o vplyv v Európe a Ukrajina je novým kľúčovým trhom pre britské firmy, nehovoriac o kritických ložiskách nerastných surovín v krajine.
https://www.declassifieduk.org/britain-wants-ukraines-minerals-too/
Politika Veľkej Británie je nebezpečná. Ruvú sa na svetovom trhu o ukrajinské nerastné bohatstvo a za týmto účelom podporujú vzájomné zabíjanie Rusov a Ukrajincov. Veľká Británia sa dnes stala spolu s Nemeckom a Francúzskom hlavným aktívnym vojenským štváčom proti Rusku. Ich politika je nezodpovedná a zločinná. Preto je aj pravdivý nadpis článku v Declassified UK – „Britskí lídri zradili tých, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne“.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
