kpt. Ján Nálepka – Repkin, brigádny generál in memoriam
Ilustračný obrázok: titulná strana knihy od Jozefa Nálepku Iní o kapitánovi Jánovi Nálepkovi, ISBN 80-968402-2-3
Slovensko-maďarský front, marec 1939
Do prvého ozbrojeného konfliktu, do ktorého vstúpila slovenská armáda už 23. marca 1939 po maďarskom útoku vedenom z troch smerov na najvýchodnejšiu časť Slovenska: od Veľkého a Malého Berezného v dvoch prúdoch smerom na Stakčín a Sninu, od Užhorodu smerom na Pavlovce a Michalovce, bojoval aj Ján Nálepka v hodnosti podporučíka, s dvoma rotami ťažkých guľometov, kde odvážne velil svojej jednotke, veď bojoval za vlasť, bez ohľadu na to, či ho proti horthyovcom poslala ľudácka vláda alebo nie.
Provokácia na maďarsko-slovenských hraniciach
(Článok publikovaný dňa 24. marca 1939 v Slovákovi, krátené)
,,Vo štvrtok (23. marca) prišla do Bratislavy správa, že Maďari na východe prepadli naše hranice. Jedným prúdom začali postupovať proti nám od Kapušian, západne od Užhorodu smerom na Michalovce. Druhý prúd maďarský prepadol hranice smerom na Sobrance. Tento druhý prúd vyšiel z Užhorodu.
Ako sa mohlo stať, že Maďari pod rúškom nočnej tmy a v ranných hodinách mohli po prepadnutí našich hraníc vniknúť na naše územie? Odpovedáme otvorene. Maďarská vláda uznala Slovenský štát a keďže nepodnikla nijakých nepriateľských opatrení, naše vojská na východe neobťažovali Maďarov pri ich postupe na Karpatskú Ukrajinu. Naše hranice zostali strážené len normálne. Pri dnešnom maďarskom postupe sa však situácia podstatne zmenila a naše vojsko dostalo rozkazy energicky sa postaviť na odpor proti Maďarom. Takéto isté rozkazy dostala i Hlinkova garda. V poludňajších hodinách naše vojsko, Hlinkova garda zasiahli do boja. Toto rozhodnutie padlo až potom, keď boli bezpečne skontrolované správy o tom, že útok Maďarov nebol ničím vyprovokovaný a že ide o obyčajné zákerné prepadnutie. Nemôže nás teda nikto obviňovať z nejakých vojnových úmyslov. Cudzie nechceme, ale svoje si nedáme. I keď sme štátom mladým, ale právo na život máme také, ako hociktorý tisícročný starec v rade štátov. Svoju svätú zem budeme si brániť, svoju slobodu si nedáme. Ak si Maďari neurobia poriadok sami, tak so všetkými našimi prostriedkami dáme sa do boja v obrane nášho štátu.
Udalosti, súvisiace s maďarským prepadom, vyvíjali sa takto: V noci na štvrtok prekročilo maďarské vojsko hranicu maďarsko-slovenskú, a to v smere Veľké Berezné – Starina, kde operovali asi dva pešie prápory; v smere Veľké Berezné – Ubľa – Stakčín asi dva prápory na autách, jedna rota cyklistická a neznámy počet OA. Napokon v smere Užhorod – Sobrance – Michalovce najmenej jeden pluk na autách, bicyklistické jednotky a tanky. O 5.30 hod. tieto maďarské vojská boli už dosť hlboko na území Slovenska. O 8.00 hod. maďarské vojsko dosiahlo čiaru Ulič – Ubľa – Krčava – Jankovce. (To znamená asi 6 až 10 km od našich hraníc.) O 9.30 hod. maďarské vojsko zaujalo čiaru Sobrance – Palín. (To znamená od hraníc 6 až 20 km.) O 11.00 hod. boli Maďari na čiare Roztoky – Kalné – Fekyšovce. Súčasne s týmto pozemným útokom maďarské letectvo sa objavilo nad Michalovcami o 8.00 hod., nad Prešovom o 9.50 hod. a nad Stakčínom o 10.30 hod.
Hlavné veliteľstvo Hlinkovej gardy v Bratislave už v ranných hodinách malo správu o tomto útoku maďarského vojska. Minister národnej obrany Čatloš a hlavný veliteľ HG Mach hneď dali potrebné úpravy. Slovenské hranice boli posilnené na celej čiare od západu až na východ. Náčelník pol. štábu Karol Murgaš v dopoludňajších hodinách odobral sa s dôstojníkmi HG vykonať potrebné opatrenia na jednotlivých úsekoch od Bratislavy cez Nitru až na východ.
Vo vládnej budove bolo dnes od rána rušno. U predsedu vlády boli porady. Zakročovalo sa rýchle a energicky i na poli diplomatickom i vojenskom. Útok Maďarov prekvapil síce, ale nevyvolal nijaký zmätok. Obyvateľstvo zachovalo v celom štáte pokoj a poriadok, vojaci a gardisti veselo odhodlane čakajú na rozkazy, alebo už aj plnia tieto rozkazy, tak ako ich Boh a národ káže. Slovákov tento útok spojil a zjednotil ešte väčšmi, ak je to vôbec množné, než boli zjednotení doteraz. Strachy, obavy, malicherné pletky prestali, z každého vojaka stal sa dnes vojak, z každej Slovenky hrdinka. Všetci sú odhodlaní na všetko za národ a vlasť.
Ako sa dozvedáme o 14.30 hod. maďarské vojsko ustupuje. Letectvo i pozemné vojenské jednotky zasiahli v zmysle rozkazov. Tento zásah bol úspešný a medzi Maďarmi vyvolal zmätok. Ako nečakane vtrhli Maďari na slovenské územie, tak rýchle a zmätene ustupujú. Hlavný veliteľ HG nariadil pohotovosť Hlinkovej gardy vo všetkých okresoch, ktoré ležia na pohraničí Maďarska. Gardisti-záložníci boli daní do brannej pohotovosti.“[1]
(Článok publikovaný 25. marca 1939 v Slovákovi, krátené)
,,Maďarský útok, ktorým včera (24. marca) Maďarsko prepadlo slovenské územie, držalo sa v pozíciách ako ich zákerným spôsobom bolo obsadilo. Včera bol jeho postup zadržaný zásahom našich jednotiek a jednotiek Hlinkovej gardy. Cez noc nepriateľské strany neprejavovali zvláštnych akcií.
O pol 4. hodiny ráno dalo sa maďarské vojsko, tlačené sú našimi jednotkami, na všeobecný ústup smerom na Užhorod. Slovenské vojsko a Hlinkova garda ich stále prenasledovali. O 6.35 hod. objavilo sa nad Stakčínom maďarské lietadlo, ktoré zrejme konalo výskumné lety. Spolupráca našej pechoty a letectvom sa prehlbovala. Asi o 6.00 hod. rannej začala činnosť našich leteckých jednotiek v oblasti Tibava – Sobrance. Zistený bol o 7.00 hod. nepriateľský letún južne od Sobraniec. Naši zosilňujú tlak smerom na Malé Berezné a približujú sa k obci Ubľa. O 8.00 hod. severná skupina blíži sa k Remešským Hámrom, kým južná skupina je medzi Gajdčom a Rybnicou. O 8.15 hod. zaujíma naše vlastné vojsko čiaru Dara – Kalenica. Maďarské vojsko ustupuje na smer Dara – Ulič, Stakčín – Ubľa, Jovsa – Veľká Rybnica, Lúčky – Nižná Rybnica. Slovenské vojsko musí dobývať každej piadi zeme. Medzi 7.00 a 8.00 hod. rannou zasahuje letectvo. Letecký roj robí nálet smerom na Sobrance. Ich činnosť stretáva sa s úspechom, lebo po krátkom čase zisťuje maďarskú autokolónu, počítajúcu asi 30 áut, usadenú vo dvore pri Sobranciach. Slovenskí letci s nasadením vlastných životov, spúšťajú sa nízko nad autokolónu a zasahujú ju. Autá zhoreli, niektoré blízko budovy boli tiež zasiahnuté.
Maďarské protilietadlové guľomety sú v činnosti, avšak bez úspechu. Tá istá letka zisťuje severne od Sobraniec druhú nepriateľskú kolónu áut, na ktorej sa viezol vojenský materiál a vojsko. Kolóna bola celkom nekrytá, takže lietadlá celkom hravo zasiahli a úplne ju zničili. Pri odlete nášho letectva cieľ ešte horí. I tu začínajú svoju činnosť maďarské protilietadlové jednotky, avšak sú umlčané guľometnou paľbou našich lietadiel. O 8.25 hod. bolo u Lúčiek zostrelené maďarské lietadlo, jeho pilot bol zajatý. Nezávisle na činnosti tejto letky koná prieskumnú činnosť ešte niekoľko iných našich lietadiel. To isté možno pozorovať aj na maďarskej strane. Asi o 8.00 hod. napadli dve maďarské lietadlá našu stíhačku. Spolupráca medzi letectvom a pechotou trvá i ďalej, všeobecne pozorovať ústup maďarského vojska až na menšie miesta odporu, ktoré však budú v krátkom čase zlikvidované.
Všeobecne možno situáciu charakterizovať takto: Maďarské vojsko drží za každú cenu ľahko získaný terén. Ustupuje len po tvrdom boji a po značných stratách na životoch a na materiáli. Nálada u slovenského vojska je znamenitá a s nebývalým odhodlaním vrhajú sa jednotlivci, menšie i väčšie jednotky do boja. Menovite pechota a letectvo zdolávajú svoje úlohy priam hravo. Spolupráca medzi nimi je vzorná. Aj spolupráca medzi vojskom a Hlinkovou gardou je čo najužšia a mnohé úlohy, ktoré ešte nemôže zdolať samotné vojsko, vykonávajú gardisti, vycvičení vojaci. Chceli by sme obzvlášť vyzdvihnúť obetavú prácu našich letcov. Slovenskí letci vykonávajú tie najodvážnejšie lety, aby rozohnali nepriateľa. Táto práca sa im darí, lebo vedia, že hlavné velenie má major Ambruš (*Ján Ambruš, neskôr aktívny účastník protifašistického hnutia), letec svetového mena.
V poludňajších hodinách prišla do Bratislavy správa, že slovenskí vojaci rozprášili všetky bojové maďarské jednotky okolo Sobraniec. V samých Sobranciach sa ešte bojuje. Správa z michalovského okresu oznamuje, že maďarské vojsko ustúpilo už za Pavlovce nad Uhom a Vysokú. Posledná popoludňajšia správa zo sninského okresu hlási, že každý útok nášho vojska dokázal sa byť úspešný a Maďari sú na ústupe.
V piatok po obede o 17.00 hod. schádza sa slovenská ministerská rada. Rokovať bude vedľa vývoja situácie v súvislosti s podpísaním berlínskej dohody a jej realizovania, hlavne o vpáde maďarského vojska na slovenské štátne územie. Tento vpád považuje sa za porušenie integrity slovenského územia, zaručenej nemeckou ríšou.“[2]
12 mŕtvych pri bombardovaní Spišskej Novej Vsi
(Článok publikovaný 26. marca 1939 v Slovákovi, krátené)
,,Udalosti na východnom Slovensku nadobudli v piatok hrozivých rozmerov, keď maďarské lietadlá značky Caproni objavili sa nad Spišskou Novou Vsou a zhodili na okolie veľké množstvo bômb. Maďarské lietadlá hneď odleteli. Toto bol posledný veľký incident, po ktorom sa Maďari utiahli a prestali bojovať. Najbližšie dni vysvetlia záhadu postupu maďarských vojsk, ktorý postup bol na to dobrý, aby sa celé Slovensko raz navždy postavilo do pohotovosti na ochranu svojich hraníc.
Do 12.00 hod. dnešného dňa (25. marca) zostala situácia na východnom Slovensku nezmenená. Maďari sú v obciach Príslop, Roztoky, Vyšná Rybnica, Jasenov a Malá Rybnica. V priestore Veľké Revište – Vysoká – Pavlovce majú rozostavané hliadky. Ináč všetka činnosť na fronte je zastavená. Slovenská vláda a ministerstvo národnej obrany po dohode s hlavným veliteľstvom Hlinkovej gardy urobili všetky opatrenia, aby územie východného Slovenska bolo zaistené.
V bojoch minulých dní prejavilo slovenské vojsko veľké oduševnenie a hlásilo sa dobrovoľne do boja na obranu hraníc svojho slobodného štátu. Máme z bojov niekoľko správ, ktoré najlepšie osvetľujú hrdinskosť našich vojakov. Včera vyznamenala sa najviac skupina obrnených automobilov. Hoci mala proti sebe nepriateľskú presilu, odrazila nepriateľský postup. Niekoľkí členovia jej posádky boli pri tom zranení. Zranení vojaci boli by sa dostali do zajatia, ale ich kamaráti s najväčšou obetavosťou vrhli sa do boja, aby ich oslobodili. Veliteľ armády na východnom Slovensku navrhol udatných bojovníkov vyznamenať. Ale zatiaľ, kým slovenskí vojaci chránia s nevšednou udatnosťou naše hranice, nepriateľ zákerným spôsobom chce rozvrátiť vnútrozemie. Zo Spišskej Novej Vsi nám hlásia: O 16.45 hod. bol učinený nálet maďarských lietadiel na Spišskú Novú Ves od juhu. Nálet vykonalo 9 bombardovacích lietadiel typu Caproni. Bombardovací útok bol dirigovaný na letisko. Na letisko a na predmestie mesta (Madarásov sad, Rátkova osada, Píla pod skalou, Kaplnková ulica, hradská do Spišskonovoveskej Huty, Tehelňa a Vilčurna) dopadlo okolo 20 trhacích bômb vo váhe 100 až 200 kg. Na ostatné čiastky mesta vyššie uvedené tiež asi toľko, z ktorých niektoré ani neexplodovali. Okrem toho letci zhodili niekoľko sto kusov zápalných asi dvojkilových bômb, ktoré ako dážď posiali spomenuté časti mesta.
Keď letci robili nálet, obyvateľstvo nevedelo, o čo ide. Námestie bolo preplnené ľuďmi, ktorí nevedomky pozorovali útok, domnievajúc sa, že ide o nejakú leteckú prehliadku. Zatiaľ sa mesto otriaslo pod výbuchmi zhodených leteckých bômb. Ostalo zabitých 12 osôb, z toho 6 civilov a 6 vojakov. Medzi civilmi sú ženy, deti a muži, zväčša robotníci. Z vojakov zahynul poručík-Slovák. Ťažko ranených bolo 7, z ktorých jedna osoba zomrela v levočskej nemocnici. Ľahko ranených bolo zistených asi 20 prípadov. Na letisku boli urobené značné materiálne škody. To je výsledok náletu maďarského letectva.
Posledná úradná správa z Prešova: Podľa posledných správ je na fronte všeobecný pokoj. Došlo len k menším prestrelkám, vyvolaných najmä z maďarskej strany. Na hraniciach severne od Košíc na maďarskej strane obsadzujú sa – ako sa zdá – hranice, alebo sa k tomu robia prípravy. V piatok večer bol nariadený pokoj zbraní a vojská slovenské a nemecké ostávajú na svojich miestach, kým sa vec nerozhodne diplomaticky.
Pohreb spišskonovoveských obetí bude v pondelok 27. marca odpoludnia.“[3]
(Článok publikovaný 28. marca 1939 v Slovákovi, krátené)
,,Každý deň prináša nám nové udalosti. Tak sa zdá, že ani nesvitne deň pokoja, lebo udalosti sa valia jedna za druhou. Slovenská vláda, chcejúc likvidovať spor s Maďarmi, vyvolaný obsadením niektorých obcí východného Slovenska, diplomatickou cestou, dojednala s maďarskou vládou prímerie na celej dĺžke slovensko-maďarských hraníc. Túto správu prijala slovenská verejnosť s upokojením a slovenské vládne kruhy očakávali, že prímerie bude obojstranne prísne dodržané. Túto dôveru slovenskej vlády a slovenskej verejnosti Maďari podlomili novými vojenskými akciami na hraniciach Slovenska. Kým slovenské vojsko prísne zachovávalo rozkaz slovenského MNO o prímerí, maďarské jednotky zahájili v nedeľu ráno (26. marca) o 9.30 hod. delostreleckú paľbu na obec Revište východne Michaloviec. S ohľadom na daný rozkaz o prímerí, neopätovali tam naše jednotky prítomnú paľbu. Obec Slavkovce bola o 11.30 hod. toho istého dňa ostreľovaná ťažkými guľometmi z maďarskej strany. Východne Sniny útočili na kótu 443 a 420 dve maďarské pešie roty a čata ťažkých guľometov za podpory delostrelectva. V nedeľu o 18.25 hod. zahájili Maďari prudkú paľbu z guľometov na obec Petrikovce a útokom sa jej zmocnili. Do dnes rána (27. marca) Maďari túto obec vyprázdnili. Súčasne obsadili včera o 18.25 hod. i obec Lastovce, ktorú do dnes rána tiež vyprázdnili.“[4]
Maďarsko odovzdalo svoj návrh na riešenie hraničného incidentu
(Článok publikovaný 29. marca 1939 v Slovákovi, krátené)
,,Hoci sa každú hodinu očakávalo vyjasnenie situácie na východnom Slovensku, aká nastala po prepadnutí niektorých slovenských dedín maďarským vojskom, predsa ani dnešný deň (28. marec) nepriniesol z hľadiska vojenského ani diplomatického žiadneho rozhodnutia… Panujúce nepriaznivé počasie neprispieva k uľahčeniu ťažkého položenia našich vojakov na východoslovenskom fronte. No oni i ďalej, s nezlomnou energiou, plnia svoje poslanie. Do ranných hodín dnešného dňa nestalo sa nič podstatnejšieho. V noci z 27. na 28. marca boli na niektorých miestach obidvoch strán menšie prestrelky. Juhovýchodne od obce Stakčín neboli tieto prestrelky ničím novým, či už z jednej, či z druhej strany. Išlo o ojedinelé výstrelky predných hliadok, ktoré znamenali skôr ostražitosť, než náznak novej akcie. Frontová línia ostala nezmenená. Tiahne sa Príslopom, Roztokmi, prechádza na vrch Kašulovicu – Svahy východne Kolonice na Ľadomírovú – Veľké Remety – Jasenú – Ruskovce, Nižná Rybnica, Nižné Remety – Blatná – Polianka a ďalej až severozápadných Pavloviec a Slávkoviec. Letectvo ani na jednej strane neprejavuje zvláštnu činnosť. O 13.10 hod. preletel cez obec Stakčín smerom na Sninu a Humenné nepriateľský letún. Išlo asi o prieskum a zistenie, či naše vojsko nemieni podnikať nejaké ciele. Nálada medzi slovenským vojskom je znamenitá. Dobrovoľná kázeň a odhodlanie bojovať prekonáva i tie najväčšie prekážky.“[5]
Vyznamenanie Za hrdinstvo II. a III. stupňa
28. marca 1939 sa boje skončili obojstranným prímerím a Ján Nálepka sa vrátil do kasární, bohatší o skúsenosť zo skutočného boja – a s vyznamenaním, ktoré bolo ocenením jeho bojových schopností, napriek tomu, že v osobných spisoch mal predchádzajúcu poznámku: ,,politicky nespoľahlivý“.
V súvislosti s týmto vyznamenaním v rozhovore s ukrajinským spisovateľom Anatolijom Šijanom o pár rokov neskôr (v lete 1943) spomína: ,,V roku 1939 východné hranice Slovenska obsadili Maďari. Vtedy sme bojovali proti nim. Velil som dvom guľometným rotám. Za bojové zásluhy na tomto fronte som obdržal vyznamenanieZa hrdinstvo druhého a tretieho stupňa.“[6]
K týmto udalostiam sa viažu aj spomienky Jozefa a Ondreja Nálepkovcov. Jozef Nálepka spomína, ako brat po skončení bojov doma žartom vykladal, že jeho roty vošli vlastne do histórie, lebo keď Maďari postupovali do vnútrozemia, zasiahla do boja jeho rota s ťažkými guľometmi a zastavila maďarský postup. Maďarov zahnali až 20 km späť. Tam potom bola slovensko-maďarská hranica. ,,Jano sa netajil tým, že mu je ľahšie na duši, keď sa mohol vyvŕšiť na tých, ktorí tiež svojím dielom prispeli k rozbitiu republiky a ešte chceli ďalšie územie.“[7]
Podľa brata Ondreja Ján v opisoch záverečnej fázy boja doslova ironizoval nasadenie ,,odvážnych jednotiek“ Hlinkovej gardy, ako ich prezentovali provládne denníky, či samotný minister obrany. Podľa neho práve tu došlo aj k prvým potýčkam medzi gardou a vojakmi, pretože keď sa dostavili jednotky HG, už bolo v Budapešti podpísané prímerie (na front sa dostavili až po bojoch). Navyše, vojaci videli v gardistoch hlavne arizátorov, ktorí sa neštítili habať židovské majetky a udávať ich majiteľov, a nie obrancov vlasti.[8]
[1] Provokácia na maďarsko-slovenských hraniciach. In Slovák. [24. marec 1939, ročník XXI, č. 70, s. 1].
[2] Zákerný útok odrazený. In Slovák. [25. marec 1939, ročník XXI, č. 71, s. 3].
[3] 12 mŕtvych pri bombardovaní Spišskej Novej Vsi. In Slovák. [26. marec 1939, ročník XXI, č. 72, s. 1].
[4] Nové prestrelky na východe. In Slovák. [28. marec 1939, ročník XXI, č. 73, s. 1].
[5] Maďarsko odovzdalo svoj návrh na riešenie hraničného incidentu. In Slovák. [29. marec 1939, ročník XXI, č. 74, s. 1].
[6] NÁLEPKA, J. 2012. Kapitán Nálepka – Repkin. Spišská Nová Ves: Andrej Macko, s. 48.
[7] Tamže.
[8] ŠOLC, J. Ján Nálepka. In Historie a vojenství. [Október 1973, ročník XXII, č. 5, s. 867].
