kpt. Ján Nálepka – Repkin, brigádny generál in memoriam
Ilustračný obrázok: titulná strana knihy od Jozefa Nálepku Iní o kapitánovi Jánovi Nálepkovi, ISBN 80-968402-2-3
Formovanie Nálepkovho charakteru na pozadí politickej elégie v rokoch 1937 – 1938 (kultúrno-historický kontext, 2. časť)
Nezmeniteľným plánom Hitlera bolo v čo najbližšej budúcnosti rozbitie Československa vojenskou akciou. Úlohou vojenského velenia bolo vyčkať vhodného politického a vojenského okamihu. Mala to byť blesková akcia vyvolaná incidentom, na základe ktorého by uznala istá časť svetovej verejnosti vojenskú akciu za morálne oprávnenú (a to za pomoci henleinovcov). Pre vlastnú vojnu je vždy dôležitý moment prekvapenia. Bolo preto nutné už v prvých dňoch vytvoriť takú situáciu, ktorá by ukázala štátom ochotným intervenovať beznádejnosť československej vojenskej situácie a zároveň podnietila Maďarsko a Poľsko uplatňujúce si svoje územné požiadavky voči Československu, aby proti nemu vystúpili. Počítalo sa aj s tým, že Rusko poskytne Československu vojenskú pomoc, hlavne leteckú.
Podľa gen. Becka neexistovala možnosť rozbiť v blízkej budúcnosti Československo a nevyprovokovať tým Anglicko a Francúzsko. Nemecké jednotky by už protivníka neprekvapili, ale by ho našli pripraveného k obrane. Preto bolo nevyhnutné vyvodiť hneď v prvých dňoch pre československú obranu beznádejnú situáciu. Porady o zabezpečení Československa, ktoré sa konali už 16. marca v Londýne, skúmali všetky eventuality, ktoré by nastali, keby Francúzsko bolo nútené splniť svoj záväzok a hájiť nezávislosť Československa. Francúzska vláda svojim diplomatickým zástupcom v Londýne, Varšave, Belehrade a Bukurešti uložila, aby ubezpečili svoje vlády, u ktorých boli akreditovaní, že Francúzsko je rozhodnuté – zvonku i zvnútra – ako spojenec v prípade napadnutia hitlerovským Nemeckom, prísť Československu okamžite na pomoc.[1]
Opatrenia na ochranu Československa organizoval aj Sovietsky zväz, kde ľudový komisár pre zahraničné veci M. M. Litvinov zdôraznil, že jeho krajina je v rámci štátov Malej dohody okamžite pripravená poskytnúť svoju pomoc v prípade napadnutia Československa.[2] Reakcia ľudovej strany: ,,Celú iniciatívu boľševického zväzu posudzovať možno len ako dobrý vtip.“[3] Druhá svetová veľmoc, USA, taktiež odsúdila porušovanie zmlúv a rozhodnutie učiniť koniec ďalšej útočnosti, lebo ,,izolácia USA by zavinila vo svete stredoveký chaos“.[4]
Začiatkom apríla 1938 je vyvrátená spolupráca Vatikánu s hitlerizmom, ktorú v marci predikoval viedenský arcibiskup. Vatikánsky časopis Osservatore Romano vydal úradné vyhlásenie, kde známe vyhlásenia rakúskeho episkopátu dementoval: ,,Sme splnomocnení oznámiť, že toto vyhlásenie bolo formované bez akejkoľvek predbežnej dohody so svätou Stolicou, že toto vyhlásenie ani dodatočne svätá Stolica neschválila, a že zaň zodpovedá len rakúsky episkopát.“[5] Toto stanovisko vzbudilo i v Československu veľký záujem, nakoľko ľudáci už rozširovali, že svätý Otec sa zmieril s intervenciou, že schválil postup rakúskych biskupov[6], ba dokonca, že kardinál Innitzer povedie Hitlera k svätému Otcovi na audienciu, ,,kde prijme svätý Otec Hitlera ako hlavu nemeckého štátu“[7].
25. apríla 1938 na zjazde v Karlovych Varoch sa Henleinova strana za účasti sfanatizovaných sudetských Nemcov pod vyvesenými zástavami vlastnej strany a zástav s hákovým krížom oficiálne prihlásila k hitlerizmu s heslami ,,Ein Volk, ein Reich, ein Führer“ (Jeden národ, jedna ríša, jeden vodca).[8]
V máji na sviatok pracujúcich telocvičné spolky československého Orla, Sokola a RTJ pod vplyvom škodlivých udalostí, vydali spoločný manifest k národu: ,,Spojení nerozlučne spoločnými osudmi a verní svojej vlasti na život a na smrť, stojíme v jedinom ukáznenom šíku k obrane hraníc i ústavy samostatného československého štátu za všetkých okolností a do všetkých dôsledkov. Jeden a pol milióna našich odhodlaných príslušníkov je pripravených dať oddane a nebojazlivo svoju telesnú silu i mravnú zdatnosť do služieb republiky. V znamení pravdy, práva a spravodlivosti budeme brániť celistvosť našej pôdy, demokratickú slobodu a štátnu samostatnosť. Život neslobodný je horší ako smrť. Nijakej obete pre Československú republiku sa neľakáme! V chvíľach, do ktorých sa dívajú dejiny, dôverujeme sebe, spoliehame sa na seba a činne uplatňujeme nezlomiteľnú vôľu žiť ako slobodný národ a štát. Nebude a niet v tom smere medzi nami rozdielu. To vyznávame v časoch dobrých i zlých prácou a činmi. Sme jeden duch a jedna vôľa!“ České Lidové listy k tomuto zaujímavému a z hľadiska národnej svornosti potešiteľnému prejavu dodali: ,,Je to prvý raz v dejinách našich, čo sa tri najväčšie telovýchovné československé korporácie obracajú k národu so spoločným vyhlásením. Vítame tento prejav, ktorý je naozaj činom, lebo zodpovedá plne našim názorom, že najmä organizácie, ktoré sú cele vybudované na dobrovoľnej disciplíne a službe národu, dávajú ostatným príklad v týchto vážnych časoch taký potrebný. Kiež je tento čin všade správne pochopený, ocenená a nasledovaný!“ [9]
Prvého mája roku 1938 vyšli do ulíc všetky telovýchovné spolky aj robotnícke organizácie. Provládny Slovenský denník napísal: ,,Tohto roku na prvého mája manifestuje celý národ… Nebezpečie nás učí súdržnosti. Nebezpečie olamuje hroty straníckej neznášanlivosti… Mládež roľnícka hlási sa k týmto manifestáciám. V deň sviatku práce hlási, že je pripravená pre prácu každodennú, pre prácu mierovú, ale že je tiež pripravená k nástupu, ak by sa niekto odvážil siahnuť na to, čo je nám najdrahšie.“[10]
Teraz bol tej najlepší čas, aby Československá republika poznala svojich priateľov. Pravicová nacionalistická strana Konrada Henleina sa urputne pridržiavala požiadavky, aby Československo rozviazalo ochrannú zmluvu s Ruskom (ústami Henleina išlo o priamu požiadavku Berlína[11]). Štát tak mal byť cielene oslabený po stránke medzinárodnej pozície.
V polovici mája 1938 prichádza do Československa delegácia americkej Slovenskej ligy (100 členov)[12] na čele s krajným prívržencom autonómie Petrom Hletkom ľudáckeho zmýšľania: ,,Prinášame originál Pittsburskej dohody. Navštívime celé Slovensko. Nech žije Slovensko, slovenský národ a dohoda.“[13] A kým jeden tábor hlasno kričal Hlinka – Hletko, dá nám všetko!, druhý tábor kričal ešte hlasnejšie Hlinka – Hletko, skazia všetko![14] Roztrhnutiu republiky už nič nebránilo, hoci sa spočiatku mohlo zdať všetko inak…
S Hlinkovým postojom, nadŕžajúcim Henleinovi a Esterházymu, nesúhlasila absolútna väčšina Slovenska[15] (napr. desaťtisícové zástupy v turičný pondelok pochodovali Bratislavou a hlásali vernosť československému štátu až na smrť[16]; desaťtisíce Slovákov v Prahe[17]; dvojtisícová manifestácia v Belehrade[18]). Hlinkovci pod záštitou Za Boha za národ! zavádzali dualizmus a trieštili národ na dva tábory, hoci ešte neutíchlo vlnobitie zvonku, ktoré si vyžiadalo mobilizáciu časti národných síl[19]. Masívnou propagandou a doslovným divadlom pre verejnosť bolo v zákulisí trieštenie síl štátu a jeho oslabovanie v zmysle Divide et impera![20] Andrej Hlinka sa vedome či nevedome postavil do služieb tohto cudzieho podmanivého elementu s návrhom delenia štátnej moci, naštrbeniu ústavy[21] za asistencie americkej ligy (na kongrese autonomistov, kde slovami Hletka:,,Pomýliť sme sa nedali!“, skandovali ováciami Henleinovi Nemci, Esterházyho Maďari, germanizovaní Poliaci aj Rusíni)[22] skrytým útokom na demokratické základy štátu a na budúcnosť slovenského národa, i za cenu republiky!
V dňoch, keď v anektovanom Hornom Rakúsku bol založený koncentračný tábor Mauthausen-Gusen spočiatku určený pre politických väzňov – odporcov hitlerovského nacizmu a tým aj zradcov režimu, zo Slovenka odchádza ,,nestranná“ americká delegácia na čele s Hletkom so slovami: ,,Ďakujem Bohu, že mi dal možnosť podať ruku vodcovi slovenského národa a vidieť ho tu milovaného každým Slovákom i Slovenskou. Ďakujem nášmu vodcovi Hlinkovi za jeho veľký boj, za jeho martýriá, obetované na oltár národa, a ďakujem mu za lásku, ktorú chová aj k nám americkým Slovákom…“[23] Ďalej ubezpečil Hlinku, že ,,slovenská Amerika v prevažnej miere stojí na podklade nacionálnom, reprezentovanom práve Hlinkovým hnutím.“[24] Neautonomistické protesty a názory slovenskej verejnosti odbavil nasledovne: ,,Keď sa zastávame slovenskej pravdy, cítime sme sa ako obri proti malým, bezvýznamným trpaslíkom.“[25]
V Sudetách medzitým boli organizované masívne fakľové pochody za výkrikov hitlerovských hesiel a pozdravov, štvania ríšskonemeckej tlače o sondovaní pohraničia československými lietadlami ako odveta za ,,neúmyselné“ prelety nemeckých lietadiel na našom území, atď.“[26]
V týchto dňoch vyšiel článok v poľskej katovickej Polonii s názvom Československý problém, ktorý kládol dôraz na nebezpečné tendencie sudetských Nemcov rozdeliť Československú republiku, po ktorom by nastalo rýchle zabratie Čiech pripojením k Nemecku a následným legálnym vkročením na české územie. Preto ,,keby to Česi dovolili, bola by to od nich samovražedná pokora“, lebo Nemci by svojich ,,utláčaných“ bratov prišli akoby oslobodiť a toto územie by zachvátili. Česká armáda ,,nemala by už žiadnych základní odporu a bola by obkľúčená zo všetkých strán (od juhu by sa hrnuli Maďari)“, preto ,,my Poliaci, ktorí sme temer všetci presvedčení, že Československo musí zostať celé a samostatné. Československá otázka nebola v Poľsku premyslená ani z hľadiska poľskej politiky. Rozdelenie Československa, podľa národnostnej zásady by bolo nebezpečným precedensom, zabratie Čiech, ku ktorému by nutne viedlo ich rozdelenie, bolo by úvodom k podobným zámerom voči Poľsku. Čechoslováci sa chcú brániť a táto vôľa ďalej trvať je v československej otázke jediné, s čím môžu Poliaci sympatizovať a solidarovať sa. Poľsko musí všetko posudzovať z tohto hľadiska, že nesmie zostať samotné tvárou v tvár zväčšenej nemeckej moci na troskách bratského národa.“[27]
V Československu prebiehali masívne, ale pokojné manifestácie na obranu svojej vlasti, český a slovenský národ sa spojil ako jeden celok, pripravený brániť svoju zem so zbraňou v ruke, námestiami viali československé vlajky a všade znela československá hymna. Republika sa opierala o každé verné srdce, ktoré boli pripravené chrániť jej život za cenu najvyššiu…
[1] Porady o zabezpečení Československa. In Slovenský denník. [17. marec 1938. ročník XXI, č. 64, s. 2].
[2] ZSSR stojí za nami. In Robotnícke noviny. [19. marec 1938, ročník XXXV, č. 65, s. 1].
[3] Dobrý vtip: Boľševici chcú zachraňovať pokoj. In Slovák. [19. marec 1938, ročník XX, č. 65, s. 2].
[4] USA a ZSSR na obranu mieru a proti útočnosti. In Slovenský denník. [19. marec 1938, ročník XXI, č. 66, s. 2].
[5] Vatikán neschvaľuje postup rakúskych biskupov. In Ľudová politika. [3. apríl 1938, ročník XIV, č. 78, s. 1].
[6] Kňazi budú spolupracovať s národnými socialistami. In Slovák. [29. marec 1938, ročník XX, č. 73, s. 2].
[7] Innitzer sprostredkuje medzi Hitlerom a svätou Stolicou. In Slovák. [1. apríl 1938, ročník XX, č. 76, s. 2].
[8] Henlein sa otvorene prihlásil k hitlerizmu. In Robotnícke noviny. [26. apríl 1938, ročník XXXV, č. 95, s. 1].
[9] V jednote je naša sila! In Ľudová politika. [1. máj 1938, ročník XIV, č. 100, s. 2].
[10] Roľnícka mládež je pripravená. In Slovenský denník. [1.máj 1938, ročník XXI, č. 102, s. 4 ].
[11] Prečo im vadí pakt s Ruskom. In Ľudová politika. [19. máj 1938, ročník XIV, č. 115, s. 1].
[12] Celé Slovensko uvíta amerických krajanov. In Slovenský denník. [19. máj 1938, ročník XXI, č. 117, s. 1].
[13] Americká delegácia Slovákov Andrejovi Hlinkovi. In Slovák. [21. máj 1938, ročník XX, č. 117, s. 1].
[14] Toto je vôľa národa! In Slovák. [8. jún 1938, ročník XX, č. 150, s. 1].
[15] Protestujeme! In Ľudová politika. [8. jún 1938, ročník XIV, č. 130, s. 1].
[16] Všetci Slováci boli naprosto oddaní Československému štátu. In Slovenský denník. [8. jún 1938, ročník XXI, č. 132, s. 1].
[17] Boli sme a budeme! Za československú jednotu, za Republiku a demokraciu. In Robotnícke noviny. [8. jún 1938, ročník XXXV, č. 35, s. 1].
[18] Manifestácia vernosti Československu v Belehrade. In Slovenský denník. [9. jún 1938, ročník XXI, č. 133, s. 2].
[19] Jeden ročník zálohy a náhradnej zálohy povolaný. In Slovenský hlas. [22. máj 1938. ročník I, č. 118, s. 1].
[20] Strana rozhodla. Predsedníctvo strany prijalo nový návrh na autonómiu Slovenska. In Slovák. [5. jún 1938, ročník XX, č. 129, s. 4].
[21] Za revíziu ústavnej listiny. Návrh Andreja Hlinku, Karola Sidora, Martina Sokola, Jozefa Tisu a spol. na vydanie ústavného zákona o autonómii Slovenska. In Slovák. [5. jún 1938, ročník XX, č. 129, s. 2].
[22] Uzákoniť Pittsburskú dohodu za prítomnosti amerických Slovákov! In Slovák. [5. jún 1938, ročník XX, č. 129, s. 5].
[23] Zostrite boj! In Slovák. [9. august 1938, ročník XX, č. 178, s. 1].
[24] Vodca delegácie amerických Slovákov, dr. Hletko sa rozlúčil so Slovenskom. In Slovenský hlas. [9. august 1938, ročník I, č. 179, s. 2].
[25] Takto sa rozlúčil dr. Hletko s verejnosťou a novinármi. In Slovenský denník. [10. august 1938, ročník XXI, č. 183, s. 2].
[26] Zachovať pokoj a rozvahu. In Slovenský denník. [5. august 1938, ročník XXI, č. 179, s. 1].
[27] Po Československu – Poľsko. In Slovenský denník. [9. august 1938, ročník XXI, č. 182, s. 3].