Ilustračný obrázok: od kalhh Pixabay
Dnes mi priateľka Yvetka poslala článok s názvom: „Proč neřeknete rovnou, že vám docházejí Ukrajinci?“
Áno, týka sa konfliktu, ktorý máme my Slováci, ako sa hovorí za humnami a stále sa len prizeráme, ako sa naše vládnuce elity spolu s prezidentkou, čoby hlavnou veliteľkou OS SR k nemu stavajú.
Napriek tomu, že náš štát je vďaka ich vládnutiu v stave klinickej smrti a občania na pokraji krízy, aká v dejinách nášho štátu ešte nebola, ľudia sa zaoberajú hlavne balastom, ktorý ich obklopuje.
Možno je jednoduchšie filozofovať o „nesmrteľnosti chrústa“, hrať sa na vlastnom piesočku, či vytvárať si pí – ár pochybného vodcu stáda, ako sa začať zaoberať skutočnými problémami štátu aj občanov.
Dlhodobo si všímam pôsobenie rozličných či už politických, alebo aj občianskych zoskupení, ktoré slúžia iba na to, aby bola spoločnosť ešte viac roztrieštená. Na rozdiel od „pár statočných“, ktorí sa snažia zachrániť ešte čo sa dá, týmto ľuďom ide iba o to, aby si mohli ešte narýchlo, kým sa dá „urvať kus žvance“. Skutočné problémy štátu a jeho občanov sú im na míle vzdialené.
To že sme vo vojne je fakt, aj keď zatiaľ na našom území zúri najmä informačná a psychologická vojna. A tí, ktorí sa hrajú na novodobých politických a iných spasiteľov, túto vojnu v skutočnosti svojím správaním podporujú. História sa znova opakuje a Európska únia čoraz viac prezentuje, aké sú jej skutočné hodnoty. Sú to tie isté hodnoty, pre ktoré umierali muži, ale aj nevinné civilné obete počas oboch svetových vojen v minulom storočí.
Kto v skutočnosti sú predstavitelia oboch našich štátov, mali ľudia možnosť vidieť po dopade ukrajinskej rakety na územie Poľska. Krvilační vojnoví štváči hodiny šírili nenávistnú, štvavú propagandu proti Rusku a obviňovali ruskú stranu za útok na Poľsko. Na druhý deň vyšla pravda najavo, pretože aj keď predstavitelia Poľska vedeli, že raketu vypálila ukrajinská strana, čušali dovtedy kým sa nezobudil prezident USA Biden. Pokiaľ sa s nim neporadili, nevedeli čo povedať.
Už toto malo byť posledným varovaním pre nás všetkých.
Hovorí sa, že tí, ktorí sa nedokážu poučiť z vlastnej histórie a na vlastných chybách si všetko musia zopakovať. A to preto, lebo ľudia zabudli aký skutočný význam a hodnotu má MIER.
Kedy sa väčšina preberie z ľahostajnosti a letargie?
Až keď bude skutočne neskoro?
Až keď naši muži, otcovia rodín a synovia, budú donútení znova proti svojmu presvedčeniu bojovať a umierať za cudzie záujmy?
Až keď budú živí závidieť mŕtvym?
Vtedy už bude skutočne neskoro… Neskoro na všetko…
Najmä na tie prázdne reči, ktoré mnohí vedú len preto, aby si pohladili vlastné ego…
Devana
Slnovratovo 24. november 2022
