Zostáva len dúfať, že aspoň niektorí z poslancov budú hlasovať v súlade so sľubmi, ktoré urobili pred parlamentnými voľbami 2020. Takúto dohodu pred voľbami totiž nesľubovali a najmä nesľubovali rozhodovať o takto závažných otázkach v období núdzového stavu pri zneužití vianočných sviatkov.
Jedným z hlavných problémov Slovenska v posledných rokoch je extrémny dvojaký meter, ktorý sa objavuje pri najrôznejších témach – od privilégií politikov počas pandémie až po ochranu detí.
Ak chce NATO skutočne pomôcť, malo by Ukrajine poslať trinásty plat pre jej lekárov a sestry. Slovensko však takto pomôcť nedokáže: Nie sme totiž schopní dať trinásty plat ani našim lekárom a sestrám, hoci na netransparentné nákupy zbraní je peňazí vždy dosť.
Treba otvorene povedať, že prezidentka a vláda svojim prístupom k občanom zmenili charakter štátu. Tým, že bez súhlasu suveréna i ÚS SR vytvárajú status quo, ktoré až do roku 2032 nebudú vedieť zmeniť dve nasledujúce NR SR, prisvojujú si vlastne to, čo patrí občanovi – suverénovi.
Je očividné, že útoky na M. Žilinku boli politickou pomstou za jeho kritiku návrhu obrannej dohody s USA v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Predložený návrh dohody s USA pre spory v budúcnosti vytvára množstvo predpokladov. Predkladatelia by mali zakotviť aspoň možnosť strán obrátiť sa na nejaký rozhodovací orgán pre prípad, že sa spory SR a USA nepodarí odstrániť bilaterálnymi rokovaniami.
Snahy médií o diskreditáciu kritikov dohody a narážky na alarmizmus sú nevhodné. Práve novinári by sa mali aktívne pýtať na nedostatky dohody.
Na pozadí pandémie sa stal témou návrh Dohody o obrannej spolupráci medzi vládou SR a USA. Treba sa zamyslieť nad dôsledkami pre Slovensko.
Zdá sa, že návrhy zákonov na boj proti dezinformáciám a hybridným hrozbám nás razantne posúva smerom k totalite. Dá sa to ešte zastaviť?
USA by mali pochopiť, že aktuálne výzvy sveta, od životného prostredia až po ľudské práva, sa nedajú riešiť len s „demokratickými spojencami“.
