Alternatíva verzus mainstream…

Ilustračný obrázok: Gerd Altmann Pixabay

Informácie sú v súčasnosti najdrahším obchodným artiklom.

Ten kto ich vlastní s nimi môže obchodovať, môže ich používať ako nástroj moci a môže ich zneužívať na ovládanie iných.

Mediálnu scénu sledujem dlhodobo, pretože sama píšem. Zavedením nových technológií nastal obrovský rozmach šírenia informácií a to až taký, že ľudia sú nimi tak zahltení a presýtení, že sa často v spleti informácií nedokážu orientovať a vybrať si z nich tie podstatné.

Už pred rokmi svet informácií ovládli veľké mainstreamové médiá, pretože  majitelia týchto médií v minulosti cielene likvidovali tie malé – alternatívne. Po pár rokoch však alternatíva vstala z popola a to hlavne kvôli tomu, že ľudia presýtení mainstreamom začali hľadať aj iné správy ako boli tie v podobe propagandy, ktoré šírili médiá hlavného prúdu.

V období doby covidovej, nárast alternatívnych médií začal  vyvažovať médiá hlavného prúdu, ale stalo sa to, čo sa stať nemalo.

Nedávno som zachytila vyjadrenie ktoréhosi slovenského politika, ktorý na jednej z tlačových besied povedal, že alternatíva sa v súčasnosti stáva na Slovensku mainstreamom. Aj keď to myslel zrejme tak, že ľudia viac sledujú alternatívu ako mainstream.

Alternatíva sa síce stala protipólom mainstreamu, ale v podstate začala preberať jeho spôsoby informovania.

Včera som si tak ako po iné dni prešla správy na oboch stranách mediálnej scény a výsledok?

Ako hovoria naši bratia Česi : „prašť jak uhoď“, alebo po našom „čert ako diabol“…

Rovnaké šírenie politickej propagandy, ktorá čoraz viac ľudí rozdeľuje ako spája, výsmech v podobe politického bulváru  namiesto vecných argumentov, či neustále zastrašovanie ľudí rôznymi „jóbovkami“.

Z alternatívy sa skutočne stáva mainstream aj z toho dôvodu, že mnohí ľudia v alternatíve len využili možnosti ako sa zviditeľniť a snažia sa za každú cenu dostať k moci. Toľko novodobých „spasiteľov“, ktorí majú zachrániť náš štátik snáď nemajú nikde vo svete.

Žiaľ, mnohí z nich podľahli pocitu vlastnej výnimočnosti a ilúzii moci a rovnako „zmatovičovateli“, ako mnohí súčasní politickí predstavitelia, ktorí dávno stratili súdnosť, sebareflexiu a dokonca aj vlastnú dôstojnosť.

A ktovie, možno to bol niekoho, kto vládne z úzadia,  geniálny nápad a zámer, ako udržať spoločnosť  v stave neustálej roztrieštenosti  a ľudí v beznádeji a úplne vytlačiť z mediálnej scény tých ľudí, ktorí v období znovuzrodenia alternatívy prinášali ľuďom nielen informácie, ale snažili sa ich najmä vzdelávať a dávať im nádej na zmenu.

Pretože len človek, ktorý má nádej a začne sa vzdelávať a pracovať na sebe, dokáže zmeniť najskôr seba a potom aj spoločnosť.

Preto je zvláštne pozorovať činnosť tých, ktorí neustále vyzývajú na zmenu spoločnosti, ale iba takú podľa ich pravidiel. A to zmenu, kde úplne chýba to najpodstatnejšie, čo by malo byť základom každej vyspelej ľudskej spoločnosti a tým je mravnosť – ľudskosť človeka…

Preto sa pýtam, môžeme za alternatívu, alternatívne médiá považovať aj tie, ktorých predstavitelia iba v správny čas zachytili dopyt po informáciách mnohých nespokojných ľudí a cielene ich držia v napätí a strachu a najmä v beznádeji rovnako ako to robia mainstreamové médiá?

 Devana

Slnovratovo 31. 3. 2025

Dodatok Mariána Moravčíka

Internet a rôzne alternatívne médiá sú tu už desaťročia. V súčasnosti nie je viditeľný žiadny ich „boom“, nedá sa to porovnať s 90-tymi rokmi, keď sa internet stával masovou záležitosťou. Vtedy nikto nepotreboval „faktčekerov“ a dezinfo-osvetu, lebo sme mali veľmi dobré všeobecné vzdelanie.
Na druhej strane, internet nám nesmierne pomohol rýchlo sa dostať k mnohým informáciám, ktoré sa fyzicky nachádzali v knižniciach, univerzitách a múzeách v iných krajinách, dokonca iných svetadieloch. Ale jadro problému je v tom, že s voľne dostupnými informáciami musí narábať človek, ktorý je vzdelaný, ďalej sa vzdeláva a pracuje na sebe a svojom svetonázore.

Je dôležité, ako sa médiá (mainstreamové či alternatívne) obracajú na svoje publikum. Či ako na vzdelané a svojprávne bytosti, alebo na pasívnych konzumentov informácií a názorov, ktorí ich „per huba“ majú šíriť ďalej. Devana veľmi presne ukazuje na to, že dobrým príznakom je to, ako sa médiá stavajú k peniazom (tzv. monetizácii). Keď sa finančný príjem stane dôležitým dôvodom existencie média, tak ostatné predsavzatia postupne idú stranou. (Kto s vlkmi vyje, je jedným z nich.)