Ilustračný obrázok: Gerd Altmann Pixabay

V staršom československom seriáli F. L. Věk, ktorý zachytáva obdobie začiatkov národného obrodenia, zaznela zaujímavá myšlienka a to, že „umenie by malo vzdelávať ľudí“, ale hlavne by malo byť prezentované v takom jazyku, aby mu ľudia rozumeli. Postavy v seriáli hovorili o divadle a divadelných hrách, ktoré sa začali hrať v českom jazyku. V čase konca 18. a začiatku 19. storočia, ktoré seriál mapuje, bolo divadelné umenie skutočným umením, ktoré ľudí nielen zabávalo, ale najmä vzdelávalo a pomáhalo im nachádzať pravdu.
Akým umením je však divadlo v súčasnosti a sú herci ešte umelcami?
Veľký zlom nastal nástupom moderných technológií, kinematografiou a televíziou, ktoré divadelné umenie odsunuli do úzadia. Pribudlo množstvo hercov, z ktorých filmové štúdiá a televízia vytvárali „hviezdy“, zbožňované davom, ktoré plnili bulvárne médiá svojimi životnými príbehmi a škandálmi.
Film a televízia sa stali výnosným biznisom a herci sa stali produktmi a tovarom, ktorých úlohou bolo za finančnú odmenu zaistiť svojim zamestnávateľom čo najväčší zisk.
Táto situácia sa v skutočnosti dodnes nezmenila a herci stále napĺňajú médiá a bulvár „pikoškami“ a škandálmi zo svojho života. V súčasnosti vieme o nich takmer všetko, dokonca aj tie najintímnejšie veci, len aby sa „tovar, čo najlepšie predával“. Mnohí z hercov tak uverili vo svoju výnimočnosť. Zneužívajú skutočnosť, že sú mediálne známi a podľahli sebaklamu, že „môžu takmer všetko“.
Dokonca aj vnucovať a diktovať spoločnosti svoje názory a predstavu politické smerovania, alebo sa priamo podieľať na „vládnutí v štáte“.
A obecenstvo, dav, ktorý im nadšene tlieska?
Nuž mnohí nechápu, že je to iba mecenášmi štedro platené reklamné predstavenie, ktorého úlohou je oklamať čo najviac ľudí.
Áno, nechápu, na akú úlohu sa „herecká obec“ (česť výnimkám) nechala dobrovoľne a za úplatu naverbovať a prepožičať.
A rovnako nechápu ani to, aký „druh umenia“ herci predvádzajú a ani to, akým jazykom k nim hovoria.
Možno je to tým, že časom ľudia zabudli, aký je obrovský rozdiel medzi bohapustou a vulgárnou zábavou a umením, ktoré má človeka vzdelávať a prinášať mu intelektuálne a duchovné naplnenie. Ale najmä ľudia prestali vnímať rozdiel medzi umením a politickou propagandou, ktorá je v súčasnosti šírená nielen podprahovo ako tomu bolo v minulosti. Žiaľ, teraz je priamo autoritárskym a diktátorským spôsobom. Herci nielenže ľuďom nepomáhajú hľadať ľuďom pravdu, ale nehanebne ich klamú a podvádzajú, ale najmä šíria v spoločnosti otvorenú nenávisť proti všetkým, ktorí nezdieľajú názory totožné s propagandou.
To, čo sa deje v posledných rokoch na Slovensku aj v Čechách, je v postate cielená zneuctenie „umenia“ ako takého. Pretože hlásnymi trúbami a „hovorcami celej umeleckej obce“ sa stali práve tí, ktorí so skutočným umením nemajú nič spoločné.
Aké hodnoty v skutočnosti „rýchlokvasené herecké celebrity“ prinášajú spoločnosti, okrem toho, že sa podieľajú na jej destabilizácii, rozklade a úpadku?
To si musí zodpovedať každý sám. Herci aj ich obecenstvo, ktoré ešte stále podlieha falošným ilúziám. Pretože prácou hercov je vytváranie ilúzií.
Žiaľ, samotní herci podľahli ilúzii vlastnej výnimočnosti a nenahraditeľnosti pre spoločnosť.
A práve to im znemožňuje vidieť realitu sveta zábavy. Pretože angažovanú politickú zábavu a propagandu, vytláča úplne iná mediálna zábava. Rovnako bohapustá a vulgárna zábava ako je v súčasnosti tá divadelná, filmová a televízna. Na výslnie zábavy sa postupne vďaka čoraz viac sledovaným sociálnym sieťam dostávajú rôzni „influenceri“, ktorí preberajú úlohu „vplyvných celebrít“.
Rovnakou hrozbou pre hercov je vývoj rôznych nových technológií, ktoré dokážu hercov nahradiť dokonalou animáciou. Pred pár rokmi som poslala môjmu priateľovi Mariánovi skladbu nórskeho hudobného skladateľa Thomasa Bergersena, ktorej videoklipom je zostrih scén z jednej úspešnej videohry.
Nuž, o pár rokov sa môže stať, že sa herci, živí herci stanú pre zábavný priemysel príliš drahými a nepotrebnými a ich pýcha a pocit nenahraditeľnosti sa stane ich záhubou. Pretože prestavenia, ktoré predvádzajú z javísk pre pouličný dav, sa stanú rovnako drahými a nepotrebnými pre ich súčasných mecenášov.
Devana
Slnovratovo 27. 1. 2025
„To, čo sa deje v posledných rokoch na Slovensku aj v Čechách, je v postate cielená zneuctenie „umenia“ ako takého.“
Umenie je všetá činnosť človeka. Chodiť, jesť. obliekať sa, dýchať, tancovať, usmievať sa. Predkovia to mali takto. Akonáhle sme tu začali (finančne) oceňovať tak začali vznikať „profi-“ umelci. Ale po návštevách múzeí v rôznych kútoch sveta, je to umenie často len spomienkou na minulosť. Už nám nedokáže dať viac.
Existuje niečo ako duchovné umenie, veľmi praktické v každodennom živote, ktoré čerpá z nevyčerpateľného zdroja. A to nám dáva neustále, bez ohľadu koľko krát s ním prídeme do kontaktu. Žiaľ o ňom nepočujeme nič čo je rok dlhý.
Zaujímavá pripomienka. Za mojich mladých čias som sa stretával s úvahami, čo to vlastne umenie je a čo robí umenie umením. Dnes na to stačí papier z okresnej univerzity.