Ilustračný obrázok: Wikipédia
Dva dni po začiatku vojny, 24. júna 1941, uverejnili noviny Izvestija a Krasnaja zvezda text
piesne „Svätá vojna“, pod ktorú sa podpísal slávny sovietsky básnik a stalinský laureát V. I.
Lebedev-Kumach (1898 – 1949). Hneď po vydaní k nej napísal hudbu sovietsky skladateľ A.
V. Alexandrov (1883 – 1946). Až do 15. októbra 1941 sa „Svätá vojna“ veľmi nehrala, verilo
sa, že mala tragický text: nespievalo sa v nej o skorom víťazstve s „malým krviprelievaním“,
ale o ťažkej smrteľnej bitke. A až od 15. októbra 1941, keď už Wehrmacht dobyl Kalugu,
Ržev a Kalinin, začala v celonárodnom rádiu denne znieť ,,Svätá vojna“ – každé ráno po
zvonkohre Kremľa.
Prečo sa Veľká vlastenecká vojna nazýva posvätná? Nie je náhoda, že vojna sa nazýva
posvätná: s tým, čo je posvätné, sa nedá narábať inak ako opatrne a s úctou.
Téma Veľkej vlasteneckej vojny je aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Historická pamäť
vojny bola vystavená monštruóznemu násiliu, v dôsledku ktorého existuje naliehavá potreba
zbaviť sa politickej amnézie a pripomenúť si, komu patrí hlavná zásluha víťazstva Druhej
svetovej vojny, kto vyhral všetky hlavné bitky, kto obsadil Berlín a oslobodil Európu pred
zotročením a zároveň zabránil svetovej katastrofe.
Zdôrazňujem, že Európska civilizácia bola pred zničením zachránená dvakrát. Prvýkrát –
duchovne, záchranou kresťanstva, druhýkrát – fyzicky, víťazstvom sovietskeho ľudu nad
nacizmom. Posvätný charakter vlasteneckej vojny a Veľkého Víťazstva je preto odôvodnený.
V prepisovaní histórie vidno pokus nielenže pripraviť Rusko o slávu víťaza, ale aj oslabiť
jeho subjektivitu vo vzťahu k Veľkej vlasteneckej vojne.
Posledný deň vojny je prvým dňom mieru. Ľudia, ktorí prežili emocionálne aj racionálne
najhoršiu vojnu v dejinách, potrebovali rýchlo vstúpiť do novej reality bez úzkosti, strachu
a smrti. Včerajšok však svojou hroznou pamäťou neúnavne pripomínal živým mŕtvych,
zdravým zmrzačených, šťastným nešťastných. Unavení z extrémnej záťaže, spoločnosť sa
vytrvalo snažila vytesniť z pamäti všetko prežité. V tejto prirodzenej túžbe zhodiť ťarchu
minulosti v záujme pokojného života spočíva vysvetlenie toho, že ešte dvadsať rokov po
vojne, ruský národ na počesť Veľkého Víťazstva nemal oficiálny sviatok. Príliš veľký bol
smútok, príliš nezmerateľné boli straty. Na oslavy nebol čas. Stačilo, že sa vojna skončila a
že túto vojnu vyhrali.
Vlastenecká vojna nebola len Veľkou, ale aj Svätou. Vojna nepozostávala len z bojov, presunu
vojsk a vojenskej techniky, ťažkej práce veliteľstva, prieskumu tylu. Mala tiež kolosálny
existenciálny význam. Táto vojna bola bojom za právo žiť na zemi, za právo na slobodu a
dôstojnosť stoviek miliónov ľudí. Bola to vojna s absolútnym zlom vzdorovať prirodzenému
chodu dejín s cieľom premeniť ich pohyb na opačný smer. Napriek rozdielu medzi liberálom
a socialistom, vývojové modely pracovali – každý svojím vlastným spôsobom – na
optimalizácii existujúcich sociálnych systémov o budúcnosti ľudstva. Nacizmus sa cynicky
zriekol morálnych hodnôt pestovaním kultu hrubej sily. Národný socializmus bolo možné
poraziť iba väčšou silou. Ukázalo sa, že je to sovietsky ľud, sovietsky štát, Sovietska armáda.
Sila víťaza bola v prvom rade v pravde a spravodlivosti. Ruský národ zvíťazil, lebo ,,ich vec
bola svätá a spravodlivá”.
Víťazstvo vo Veľkej Vlasteneckej vojna je najvýznamnejšou udalosťou nielen 20. storočia,
ale aj celej kresťanskej éry. Po vzniku kresťanstva sa na európskom kontinente neodohrala ani
jedna historická udalosť rovná vo veľkosti a dôležitosti ako víťazstvo nad nacizmom.
Európska civilizácia až dvakrát stála na okraji priepasti. Po prvé – Európa vďačí za svoju
zachovanie svojej kresťanskej kultúry, a po druhé – Európu pred fyzickým zotročením
zachránil sovietsky vojak.
Súčasnosť potvrdzuje, že Veľké Víťazstvo nestačí. Toto Víťazstvo sa musí vedieť neustále
brániť. Dnes Veľké Víťazstvo potrebuje ochranu viac ako kedykoľvek predtým. Je potrebné
brániť Víťazstvo minimálne z dvoch dôvodov. Prvý – z falzifikátov a škodlivých útokov od
politických oponentov, a druhý – od ľahostajnej, liberálne zmýšľajúcej verejnosti.
Soňa Valovičová
Zdroje:
Геополитика: энциклопедия / под ред. Е. Н. Сулимы. – Киев: Знание Украины, 2012.
«Вставай, страна огромная!». Сборник фронтовых песен. [online]. Dostupné na:
https://www.irk.ru/news/articles/20220509/songs/