Svet sa veľmi rýchlo mení. Pokročilá technika, ako napríklad umelá inteligencia (AI), je zrazu dostupná úplne každému. Často rozmýšľam o tom, ako takú pomôcku môžu využiť lekári alebo pacienti, tí hlavne zvýšeným pocitom empatie, a samozrejme zlepšenej diagnostiky.
Bolo by to pekné, keby lekári mohli byť viac empatickí a mali viac času na pacienta, ale nemyslím si, že sa pri výbere študentov medicíny kladie dôraz práve na toto kritérium.
Česť výnimkám samozrejme.
Na základe konzultácií s lekármi by AI mohla umožniť liečbu podľa najvyšších štandardov pre dnes nepredstaviteľné množstvo pacientov. Zatiaľ sú pacienti odkázaní na vedomosti a odborné nastavenie konkrétneho lekára. Ak navštívia lekára, ktorý sa už nevenuje celoživotnému vzdelávaniu, tak majú jednoducho smolu. Aj pri diagnostike, tak najmä následne pri terapii.
Veta „u nás sa to robí takto“ v medicíne naberá niekedy veľmi bizarné a hrozivé dôsledky. Je odrazom odhodlania, že ako na začiatku (som sa naučil), tak to budem robiť po celu profesijnú dráhu. Bohužiaľ, sú mnohé takéto postupy, „zažité“ na konkrétnych pracoviskách, na hony vzdialené aktuálnym znalostiam.
AI v tomto bude veľký pokrok, lebo umožní okamžitú dostupnosť aktuálnych postupov a odporúčaní kdekoľvek, aj v ambulancii, ktorá nemá kontakt s potrebnou špecializáciou. Toto je obrovská výhoda, štandardizácia postupov naprieč celým svetom. AI zároveň umožňuje už dnes odpovedať na konkrétne otázky z praxe na základe EBM medicíny založenej na dôkazoch.
Ako mi napísal môj priateľ lekár:
„Ja využívam špeciálnu medicínsku AI, ktorá čerpá zo zdrojov overenej a validovanej medicínskej literatúry. Takto viem rýchlo preskúmať otázky, ťažkosti pacienta, príp. neštandardné okolnosti a tak upraviť postup liečby, nie na základe mojich informácií a môjho zdania, ale na základe prehľadu relevantných štúdií.
AI je už dnes lepšia v diagnostike ako ľudia. Má výrazne nižšiu chybovosť a pohybuje sa minimálne na úrovni národných expertov. AI bude užitočná v identifikácii zriedkavých ochorení.
AI bude viesť k cielenejším a efektívnejšie využitým diagnostickým metódam = rýchlejšia diagnostika a tým liečba pre pacienta a výrazne ušetrené finančné prostriedky.“
Takže AI je a bude revolučná. Ale každá revolúcia nesie aj negatíva. Ak niečo očakávať, tak nie posun k humanizácii kontaktu s pacientom, práve naopak. Výsledkom zrejme bude ešte menej času stráveného s pacientom zo strany zdravotníkov a AI preberie aj úlohu informátora, empatizanta. Ziskom bude plošne vzostup kvality pre pacienta, ale aj redukcia ľudskej odbornosti.
Celé je to všetko veľmi zaujímavé; sme na prahu niečoho fantastického.
Možno.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Súhlasím s autorom komentára, že AI nám aj v zdravotníctve otvára široké spektrum doposiaľ nepredstaviteľných možností. AI poznám veľmi dlho, ešte od svojich štúdií, a podľa mojich skúseností sa netreba s jej aplikáciami obmedzovať na tie najnáročnejšie oblasti a úlohy. Práve naopak.
AI, na rozdiel od človeka, netrpí únavou a kolísaním pozornosti a výkonnosti. Z psychológie vieme, že človek sa aj pri maximálnom sústredení môže zamerať len na niekoľko málo detailov. Problémom pri zdravotníckej diagnostike teda nebýva to, že lekár je vyhorený ignorant, ktorý sa už nevzdeláva, ale častejšie to, že dostupné údaje sú niekedy nezreteľné a je ich príliš veľa. Dôležité signály potom môžu jednoducho uniknúť pozornosti lekára, najmä ak je unavený, hladný alebo v psychickej nepohode z inej príčiny. AI potom môže byť vhodný konzultant, ktorý by lekára upozornil na nekonzistentné rozhodnutie.
Keby to záležalo na mne, tak by som uplatnenie AI hľadal v oblastiach, ktoré sú únavné a náročné na sústredenie a pozornosť, napríklad aj pri dohľade nad pacientami na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Je možné, že by sme časom boli schopní vytvárať takéto jednotky u pacientov doma, čo by zlepšilo ich pohodlie a mohlo zlacniť prevádzku nemocníc…
Avšak, ako pri všetkých vyspelých technológiách, treba mať na pamäti, že AI môže byť dobrým sluhom, ale zároveň „zlým pánom“.
