Ilustračný obrázok: Pixabay

Severoamerický folklór vymretého kmeňa Eyakov (južné pobrežie Aljašky v ústí riek Cooper a Eyak) s naratívom kultúrneho hrdinu v dobytí nebeských svietidiel, zapísaný v 20. storočí americkým lingvistom M. E. Kraussom, preložený z ruského originálu Как Ворон украл солнце, pre slovenské publikum prvýkrát.
V dávnych dobách bývala stále tma. Nebolo hviezd, nebolo mesiaca, nebolo slnka. Slnko, mesiac a hviezdy boli ukryté v truhlici u Nebeského vládcu, ktorá visela v dome, priviazaná k stropu.
Jedného dňa jeho dcéra vysmädla a zažiadalo sa jej napiť vody, ale otec ju nechcel púšťať z domu, nikto ju nesmel vídať, nikto sa k nej nemohol priblížiť. Aby jej však vyhovel, poslal pre vodu jej služobnú. Havran sa premenil v jedľové ihličie a zostal plávať vo vode. Keď slúžka naberala krčah, spolu s vodou nabrala aj ihličie. Napila sa dcéra vody z krčaha a čoskoro otehotnela. Otec bol veľmi prekvapený – od koho mohla otehotnieť?
Dievčina porodila syna. Rýchlo rástol a celý čas pozeral na truhlicu. Za päť alebo šesť dní vyrástol natoľko, že mohol lietať. Vtedy začal plakať a dožadovať sa truhlice. Starý otec miloval svojho vnuka a krabicu mu dal.
V tomto dávnom čase ľudia lovili v tme alašu. Lov bol vždy úspešný. Už dávnejšie k nim Havran prichádzal, chcel im ryby vziať. Teraz zostal stáť neďaleko a otvoril truhlicu. Slnko, mesiac a hviezdy vyleteli na oblohu. Odteraz ľudia nemohli spať, lebo bolo stále svetlo. Havran sa premenil na človeka so šatami z peria, ale zobák zostal havraní. Potom sa vrátil naspäť do domu Nebeského vládcu. V dome spali ľudia, no ich strážca zbadal na východe svetelný lúč. Zobudil ľudí a hádal, čo to môže byť. Nikto nič nechápal, okrem Nebeského vládcu, ktorému chýbalo slnko.
Havran prišiel k nim a začal jesť ako všetci ostatní. Celý čas uprene pozeral na svoju matku, a tak sa všetci dovtípili, že tento človek s havraním zobákom je tým dieťaťom, ktoré sa nedávno narodilo, ale istí si neboli.[1]
[1] ВАХТИНА, Н. Б; РОМАНОВОЙ, О. И. 1997. Мифы, сказки и легенды индейцев: Северо-западное побережье Северной Америки. Москва: Издательская фирма «Восточная литература» РАН, c. 26 – 27. Preklad: autorka.