Ilustračný obrázok: Pixabay
Korjacky folklór (Kamčatka) s naratívom boja syna Stvoriteľa proti zlým duchom – kanibalom, zapísaný v roku 1901 ruským antropológom V. I. Jocheľsonom, preložený z anglického originálu How Eme’mqut killed the Kamaks, pre slovenské publikum prvýkrát.
Bolo to v čase, keď žil Veľký Havran. Havran ochorel. Jeho syn Ememkut sa vracal z lovu a keď bol blízko, počul hlasné stonanie svojho otca. Strávil s ním nejaký čas a potom opäť išiel na lov. Cestou sa dostal do podzemia, kde zbadal dom. Opatrne sa priblížil. Pozrel dnu a uvidel ženu kamaka sedieť so svojim dieťaťom. Kamaka tam nebolo. Žena vraví nespokojne svojmu dieťatu: ,,Otec ti chodí na lov, no žiadne jedlo nenosí. Už je to dlhá doba, a ty hladuješ.“
Tu vidí Ememkut vystúpiť kamaka rovno z krbu. Žena naňho kričí: ,,Zasa s prázdnymi rukami! Chodíš tam každý deň a stále nič! Vravím ti, vraz mu to do ucha a zomrie!“
Kamak na to: ,,Nie je to ľahké zabiť ho! Ani jeho, ani jeho ženu! Obaja sú šamani a vidia ma z ktorejkoľvek strany, keď sa k nim blížim.“
,,Zajtra skoro ráno vstaň“, hovorí mu žena, ,,a choď k nim. Zaútoč na nich pred východom slnka. Tvoj syn hladuje a môže zomrieť od hladu!“
Ememkut, ktorý to všetko počul, hneď si pomyslel: ,,Zdá sa, že môj otec zajtra ráno zomrie.“ Rýchlo opustil podzemie a hlboko zamyslený blížiacou sa smrťou svojho otca odišiel do divočiny. Tu uvidel starenu sediacu na úpätí strmého kopca, ktorá ho uvidela tiež a pýta sa: ,,Prečo si smutný, dobrý muž?“
,,Som smutný“, odpovedal, ,,pretože môjho otca zajtra zabijú a zožerú. Počul som kamakov ako to hovoria.“
,,No“, pýta sa starena, ,,čo je tvojmu otcovi?“
,,Má bolesti po celom tele, schudol, je len kosť a koža.“
,,Tvoj otec aj matka sú veľkí šamani a nevedia sa chrániť pred kamakmi?“, zahundrala starena nespokojne. Vytiahla zajačiu hlavu a podala ju Ememkutovi: ,,Odnes to do jeho domu a skry to tam. Ak sa ti nič nestane, vráť sa domov.“
Ememkut vzal zajačiu hlavu, išiel ku kamakom a pozrel dnu. Žena sedí pri krbe a nespokojne žundre mužovi: ,,Musíš ho zabiť v každom prípade!“
Ememkut hodil zajačiu hlavu do domu. Obaja chytili svoje dieťa a zmizli v ohni. Ememktuk vošiel dnu, zobral zajačiu hlavu, položil ju na ohnisko a odišiel. ,,Môj otec asi zomiera“, pomysel si cestou domov, keď počul hlasné stony otca. Zrýchlil do kroku, no ako sa blížil domov, stonanie prestalo. ,,Môj otec zomrel“, naľakal sa, načiahol sa na strechu domu, pozrel do chodového otvoru a uvidel otca sedieť pri ohni, ako vraví žene: ,,Som úplne zdravý.“
,,Ach, toto je len dočasná úľava od choroby, ktorá prichádza tesne pred smrťou“, vraví smutne Miti. Ememktut však pochopil, že otec vyzdravel a rýchlo skočil do domu: ,,Zabil som všetkých kamakov“, hovorí otcovi. ,,Ak je to tak, potom som naozaj zdravý“. Veľký Havran sa úplne zotavil a žil ako predtým. To je všetko.[1]
[1] JOCHELSON, W. 1905. The Koryak. Religion and Myths. New York: Leiden, s. 236 – 237.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
