Po celý náš život bol súčasťou našej kultúry aj šport. Osvojili sme si aj postoje, ktoré sa vyjadrujú výrazom „česť porazeným“…
Lenže má to háčik.
Ide o spôsob, akým porazení prijmú porážku. Samotný šport je pre našu spoločnosť väčšou hodnotou ako akékoľvek konkrétne víťazstvo. Nedôstojným chovaním pri porážke, napríklad nepodaním ruky víťazovi, či pokusmi o jeho poníženie a zneváženie víťazstva, by mohli nadobro otráviť duch športu a čestní ľudia by oň stratili záujem. Toto sme vedeli už ako deti a nespratníkov sme krotili poznámkami typu: „Čo blbneš, veď nehráme o zlaté gate!“. Ak si nedali povedať, nabudúce sme hrali bez nich. Porážku treba vedieť niesť dôstojne a „športovo“.
Politika je trochu iná zábava, často tam ľudia hrajú o zlaté gate, ale keď príde na víťazstvá a porážky, tak nie dôvod, aby podstata nefungovala rovnako ako v športe. V politike je najvyššou hodnotou demokracia. Žiadne konkrétne politické víťazstvo nemá takú hodnotu, aby sme kvôli nemu obetovali samotnú demokraciu. Aj v politike sa cení, keď sa porazený chová dôstojne a s noblesou. V istom zmysle sa tým, ako prijme porážku, odhaľuje, či vôbec je hodný prípadného víťazstva.
„Len skutoční šampióni sa po porážke pozbierajú a ukážu, aká je ich skutočná hodnota a ja od svojho mužstva očakávam, že to zvládne, “ – Alex Ferguson
„Porážka človeka neodrovná. Odrovná sa sám, keď to vzdá.“ – Richard Nixon
„Boli sme hanebne zradení“ – Eduard Beneš
„S pánom Bohom, idem od vás“ – Vladimír Mečiar
„Toto vám nikdy nezabudnem“ – Ivan Korčok
„Ja nikam neodchádzam.“ – Robert Fico
„Mafia sa vracia k moci“ – Igor Matovič
„Merde!“ – Napoleonova garda pri Waterloo
Niekedy sa ráta aj to, keď sa porážka prijme v tichosti. Proste, človek si zbalí svojich sedem slivák a uvoľní miesto, aj to sa dá považovať za dôstojné a primerané. Lenže keď finančné toky mimovládkam zastavilo nielen Ministerstvo kultúry SR, ale aj nová administratíva prezidenta Trumpa paralýzou USAID, do médií a na sociálne siete sa vyrojili kŕdle otvorených listov a petícií. Zväčša je ich obsahom srdcervúci popis toho, aké sú nesmierne užitočné pre svet a ako ich bolí, keď ich protiukrajinskí dezoláti verejne očierňujú ako agentov zahraničia.
Nuž, milé užitočné a nenahraditeľné mimovládky, je celkom pochopiteľné, že nie všetci príjemcovia dotácií od USAID sa podieľali na farebných revolúciách a destabilizácii spoločností po celom svete. No rovnako dobre chápem, že ste vedome doteraz mlčali, keď podobní príjemcovia pod rúškom dobročinnosti vykonávali činnosti, ktorá bola aj podľa zákonov USA nelegálna. A veľmi dobre vidím aj to, že žiadna z vás nie je zhrozená z toho, ako a v akom rozsahu sa zneužívala dobročinnosť na dusenie demokracie. Chápem, že pre mnohé z vás je zastavenie financovania porážkou a aj by mi vás bolo ľúto, keby…
Spôsobom, akým sa s porážkou vyrovnávate, dávate najavo „svoju skutočnú hodnotu“. Inými slovami, či si viac ceníte hru na demokraciu, alebo hru o zlaté gate.
